Piatok, 5. jún, 2020 | Meniny má LauraKrížovkyKrížovky

Koronakríza má aj pozitíva. V Dedine roka 2019 majú viac času na vyšívanie

Folklórnej skupine Podžiaran z Papradna sa podarilo získať dotáciu na obstaranie nových krojových súčastí, obuvi a rífových píšťal. Kroje majú vyzdobiť ženy z obce. Na vyšívanie je viac času.

Anna Lapúniková pri vyšívaní. Anna Lapúniková pri vyšívaní. (Zdroj: Bernadetta Pitoňáková)

Všetky texty o novom koronavíruse budú na MYregiony.sk odomknuté a prístupné pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

PAPRADNO. Obec získala titul Dedina roka 2019 aj vďaka udržiavaniu tradícií. Z dotácie momentálne vyšívajú kroje. Do práce sa dali staršie ženy , ale aj tie mladé. Podľa Martina Šimka z Rajca je ručné vyšívanie dnes už vzácnosťou. Tento muž zbiera a vyrába ľudové kroje z rôznych regiónov Slovenska, vie o nich naozaj veľmi veľa. Pomáha aj Podžiarancom.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aká bola myšlienka

Myšlienka v Papradne bola podľa Martina Šimka, aby sa združili ženy, stretávali sa a vyšívali kroje. Treba k tomu mladých, ktorí sa učia, ale určite aj staršie ženy, ktoré si pamätajú tradičné papradnianske výšivky.

Mohlo by vás ešte zaujímať Pre koronakrízu je veľká spotreba obalov na jedlo, pribudol aj iný odpad Čítajte 


„Toto je totiž vec, ktorá sa na internete nájsť nedá,“ hovorí k vyšívaniu košieľ Šimko s tým, že tradičné papradnianske sa dá len takto zachovať. Okrem vyšívaných košieľ pribudnú do krojovej výbavy folklórnej skupiny Podžiaran aj tradičné kožúšky z pravej kožušiny. Ich výrobu zabezpečí práve Šimko. Tiež sukne a zástery. „Štrinfle už si dali robiť,“ dodáva ešte s tým, že zámerom je nielen zachytiť pôvodné vzory a farby pri výšivke, ale aj materiály a strihy krojov.

Sú doma, nemajú toľko povinností. Vyšívajú

Anna Lapúniková je už dôchodkyňa. Má dve dcéry, obe však žijú v zahraničí. Na sviatky zvyknú chodiť do Papradna k rodičom. Aj na tie veľkonočné. Tento rok však pre koronavírus museli od návštevy upustiť. „Keby boli u nás, venovala by som sa len im. Vyšívanie by išlo bokom. Veď tu nebývajú celý rok. Teraz to bolo inak, bola som pri vyšívaní skoro stále,“ hovorí pani Anna. Ona vyšíva vzory väčšinou podľa toho, ako sú vyzdobené staré košele, ktoré jej folkloristi donesú.

Skryť Vypnúť reklamu

Kristínka Paulecová je vysokoškoláčka. V pláne mala prestúpiť na inú vysokú školu, takže na nejaký čas musela ísť na brigádu. Tiež sa venuje vyšívaniu. Čas naň si našla aj pred krízou popri práci čašníčky, bolo ho však menej.
„Po opatreniach pre koronavírus bary a kaviarne zatvorili, tak som zostala doma. Určite mám teraz pre túto prácu väčší priestor, lebo sa snažím nejako vyplniť voľno. Nedajú sa stále len čítať knihy, pozerať filmy,“ vysvetľuje.

Zaujímavé rozprávanie[br][/br]z minulosti Ak sa žena stala matkou, mužova rodina ju natrvalo prijala Čítajte 

Pracujú častejšie aj spolu s mamou Tatianou Paulecovou. Robí v strojárskej firme, tiež mala v práci voľno. „Mamina mala teraz viac času, aby mi veľa vecí vysvetlila, poukazovala,“ hovorí Kristínka s tým, že si ešte nie je vo vyšívaní taká istá. Dodáva, že si zvykli sadnúť spolu v obývačke k ručnej práci a keď sa jej nedarilo, mala sa koho opýtať. „Takže koronakríza má aj pozitívum, že máme viac času na seba, či už v komunikácii, či v niečom inom.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšou študentkou vysokej školy, ktorá sa nechala nahovoriť na vyšívanie, je Katka Zdurienčíková. Chodí do Zlína. Pre koronakrízu je doma, cez hranice ju teraz nepustia. Začali síce s prestavbou domu, kde je tiež práce dosť, po večeroch však robí aj na príprave krojov, koľko sa dá.
„Práve vyšívam príramky na rukávce,“ prezradila, keď sme s ňou hovorili. Vo folklóre je od mala, baví ju aj každá práca, ktorá súvisí s folklórom. „Aj na stužkovú som si šila šaty sama, tiež tričká si sama vyšívam, takže mňa to hneď oslovilo, že si máme sami urobiť kroje,“ vysvetľuje. Práve ona dáva aj vzory na vyšívanie do digitálnej podoby, chce, aby boli zozbierané, uložené, zachované pre budúce generácie.

Ešte čítanie z regiónu Pravdu hľadal už ako malý chlapec, snaží sa ju objaviť aj v príbehoch z vojny Čítajte 

Niečo o výšivke a podpore

V Papradne sa podľa Lenky Jandušíkovej, vedúcej folklórnej skupiny Podžiaran, na výšivkách pôvodne používali iba dve farby – červená a čierna. Neskôr aj modrá, žltá a zelená. Výšivka na odeve nebola jednotná.
Líšila sa podľa toho, či sa jednalo o pracovný odev, alebo slávnostný. Najviac výšiviek bývalo na čepcoch a rukávcoch.

„Najstaršie ornamenty boli z geometrických tvarov a motívov, ako kosoštvorce, kolieska, ďatelinky, hviezdice, trojuholníky, ale aj charakteristické branie rožky a, samozrejme, kombinácie tohto všetkého. Tiež boli napríklad lámané kolesá,“ hovorí Lenka Jandušíková. Začiatkom 20. storočia jednoduché výšivky nahradili kvetinové a bohatšie vzory, pribudli aj nové látky a farby.

„Na nových krojoch pre našich folkloristov by mali byť vyšité práve tie pôvodné výšivky,“ dodala Lenka Jandušíková. Zachovávať v Papradne to tradičné z folklóru sa darí vďaka projektu Ottita-potita – hudobno-spevné tradície FSk Podžiaran Papradno, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo robiť, keď majú deti strach? Vyskúšajte tieto tipy od psychologičky
  2. Členovia ASINS vrátili za rok 2019 do ekonomiky 113 mil. Eur
  3. Stomatologická starostlivosť verzus koronavírus
  4. Žena zažila prekvapenie. V banke od nej nechceli vziať peniaze
  5. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme
  6. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami
  7. Aj použitý kuchynský olej môžete separovať
  8. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  9. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  10. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  1. Východoslovenská vodárenská v hľadáčiku finančných žralokov
  2. Ťahanovčania upratovali sídlisko, pomáhala aj mládež z Demetra
  3. Žena zažila prekvapenie. V banke od nej nechceli vziať peniaze
  4. Stomatologická starostlivosť verzus koronavírus
  5. Koronakríza zasiahla peňaženky Slovákov
  6. Členovia ASINS vrátili za rok 2019 do ekonomiky 113 mil. Eur
  7. Ako aktualizovať autonavigáciu Mio?
  8. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme
  9. Ružinovská poliklinika otvorila unikátne oddelenie
  10. Päť užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  1. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 27 222
  2. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 22 313
  3. Žena zažila prekvapenie. V banke od nej nechceli vziať peniaze 17 839
  4. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami 17 124
  5. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 11 287
  6. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 10 856
  7. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 9 568
  8. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 9 354
  9. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 9 261
  10. Ako vytriediť Mekáč doma? 8 806
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: #MYtozvladneme

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

DISKUSIA NAŽIVO: Migrácia - pomoc cudzincom na Slovensku

Diskusiu Pod rúškom informácií vysielame LIVE vo štvrtok 5. júna 2020 o 17.00.

Voda tam už stáť nebude

V historickom parku rekonštruovali odvodňovacie žľaby.

Ján Andrejko: O mestskú políciu sa minister nezaujímal, mestá majú problémy

V Ilave všetko pripravili, aby mali mestskú políciu. Nemajú ľudí. Problém je celoslovenský.

Ilustračná fotografia.

V Trenčianskom kraji otvorili ďalšie dva hraničné priechody s Českou republikou

V Trenčianskom samosprávnom kraji otvorili vo štvrtok ďalšie dva cestné hraničné priechody na hraniciach s Českou republikou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri dopravnej nehode na Záhorí zasahoval vrtuľník

Následkom čelnej zrážky utrpela vodička poranenie chrbtice.

Dom v Nitre ohrozuje ľudí aj autá. Tínedžerku zrazil k zemi kus omietky

Budovu má na liste vlastníctva zapísanú mesto, hoci ju vymenilo. Poslanci navrhnú uzavrieť chodníky.

Banskobystričan ide za mreže kvôli drogám

Do väzenia môže ísť na 10 až 15 rokov.

Hľadajú nezvestného 36-ročného Michala

Polícia žiada o pomoc pri pátraní po nezvestnom 36-ročnom Michalovi Šamajovi z Považskej Bystrice. Z domu odišiel 2. júna a odvtedy sa neozval.

Už ste čítali?