Všetky texty o novom koronavíruse budú na MYregiony.sk odomknuté a prístupné pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.
PAPRADNO. Obec získala titul Dedina roka 2019 aj vďaka udržiavaniu tradícií. Z dotácie momentálne vyšívajú kroje. Do práce sa dali staršie ženy , ale aj tie mladé. Podľa Martina Šimka z Rajca je ručné vyšívanie dnes už vzácnosťou. Tento muž zbiera a vyrába ľudové kroje z rôznych regiónov Slovenska, vie o nich naozaj veľmi veľa. Pomáha aj Podžiarancom.
Aká bola myšlienka
Myšlienka v Papradne bola podľa Martina Šimka, aby sa združili ženy, stretávali sa a vyšívali kroje. Treba k tomu mladých, ktorí sa učia, ale určite aj staršie ženy, ktoré si pamätajú tradičné papradnianske výšivky.
Pre koronakrízu je veľká spotreba obalov na jedlo, pribudol aj iný odpad Čítajte
„Toto je totiž vec, ktorá sa na internete nájsť nedá,“ hovorí k vyšívaniu košieľ Šimko s tým, že tradičné papradnianske sa dá len takto zachovať. Okrem vyšívaných košieľ pribudnú do krojovej výbavy folklórnej skupiny Podžiaran aj tradičné kožúšky z pravej kožušiny. Ich výrobu zabezpečí práve Šimko. Tiež sukne a zástery. „Štrinfle už si dali robiť,“ dodáva ešte s tým, že zámerom je nielen zachytiť pôvodné vzory a farby pri výšivke, ale aj materiály a strihy krojov.
Sú doma, nemajú toľko povinností. Vyšívajú
Anna Lapúniková je už dôchodkyňa. Má dve dcéry, obe však žijú v zahraničí. Na sviatky zvyknú chodiť do Papradna k rodičom. Aj na tie veľkonočné. Tento rok však pre koronavírus museli od návštevy upustiť. „Keby boli u nás, venovala by som sa len im. Vyšívanie by išlo bokom. Veď tu nebývajú celý rok. Teraz to bolo inak, bola som pri vyšívaní skoro stále,“ hovorí pani Anna. Ona vyšíva vzory väčšinou podľa toho, ako sú vyzdobené staré košele, ktoré jej folkloristi donesú.
Kristínka Paulecová je vysokoškoláčka. V pláne mala prestúpiť na inú vysokú školu, takže na nejaký čas musela ísť na brigádu. Tiež sa venuje vyšívaniu. Čas naň si našla aj pred krízou popri práci čašníčky, bolo ho však menej.
„Po opatreniach pre koronavírus bary a kaviarne zatvorili, tak som zostala doma. Určite mám teraz pre túto prácu väčší priestor, lebo sa snažím nejako vyplniť voľno. Nedajú sa stále len čítať knihy, pozerať filmy,“ vysvetľuje.
Ak sa žena stala matkou, mužova rodina ju natrvalo prijala Čítajte Pracujú častejšie aj spolu s mamou Tatianou Paulecovou. Robí v strojárskej firme, tiež mala v práci voľno. „Mamina mala teraz viac času, aby mi veľa vecí vysvetlila, poukazovala,“ hovorí Kristínka s tým, že si ešte nie je vo vyšívaní taká istá. Dodáva, že si zvykli sadnúť spolu v obývačke k ručnej práci a keď sa jej nedarilo, mala sa koho opýtať. „Takže koronakríza má aj pozitívum, že máme viac času na seba, či už v komunikácii, či v niečom inom.“
Ďalšou študentkou vysokej školy, ktorá sa nechala nahovoriť na vyšívanie, je Katka Zdurienčíková. Chodí do Zlína. Pre koronakrízu je doma, cez hranice ju teraz nepustia. Začali síce s prestavbou domu, kde je tiež práce dosť, po večeroch však robí aj na príprave krojov, koľko sa dá.
„Práve vyšívam príramky na rukávce,“ prezradila, keď sme s ňou hovorili. Vo folklóre je od mala, baví ju aj každá práca, ktorá súvisí s folklórom. „Aj na stužkovú som si šila šaty sama, tiež tričká si sama vyšívam, takže mňa to hneď oslovilo, že si máme sami urobiť kroje,“ vysvetľuje. Práve ona dáva aj vzory na vyšívanie do digitálnej podoby, chce, aby boli zozbierané, uložené, zachované pre budúce generácie.
Pravdu hľadal už ako malý chlapec, snaží sa ju objaviť aj v príbehoch z vojny Čítajte Niečo o výšivke a podpore
V Papradne sa podľa Lenky Jandušíkovej, vedúcej folklórnej skupiny Podžiaran, na výšivkách pôvodne používali iba dve farby – červená a čierna. Neskôr aj modrá, žltá a zelená. Výšivka na odeve nebola jednotná.
Líšila sa podľa toho, či sa jednalo o pracovný odev, alebo slávnostný. Najviac výšiviek bývalo na čepcoch a rukávcoch.
„Najstaršie ornamenty boli z geometrických tvarov a motívov, ako kosoštvorce, kolieska, ďatelinky, hviezdice, trojuholníky, ale aj charakteristické branie rožky a, samozrejme, kombinácie tohto všetkého. Tiež boli napríklad lámané kolesá,“ hovorí Lenka Jandušíková. Začiatkom 20. storočia jednoduché výšivky nahradili kvetinové a bohatšie vzory, pribudli aj nové látky a farby.
„Na nových krojoch pre našich folkloristov by mali byť vyšité práve tie pôvodné výšivky,“ dodala Lenka Jandušíková. Zachovávať v Papradne to tradičné z folklóru sa darí vďaka projektu Ottita-potita – hudobno-spevné tradície FSk Podžiaran Papradno, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
