Aká bola vaša cesta k založeniu občianskeho združenia S láskou k človeku, s ktorým rôznymi formami pomáhate ľuďom?
Jozef: Vychádzame z kresťanského prostredia. Boli sme spoločenstvo dvanástich, trinástich rodín a prirodzeným vývojom sme sa dostali k myšlienke, že chceme slúžiť ľuďom. Nechceli sme, aby to bola len fráza, ale naozaj sme chceli prakticky slúžiť a pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Neskôr sme pochopili, že naše aktivity by bolo vhodné aj formálne zastrešiť občianskym združením.
Lenka: Prvou veľkou akciou, na ktorej sme spolupracovali s púchovskými školami, bola Kvapka pre Mozambik. Zbierali sme peniaze na vybudovanie studne v Mozambiku.
Jozef: Bolo to zaujímavé, prišli sem na návštevu aj černosi z Mozambiku a naše deti si pri poskytnutí pomoci uvedomili hodnotu vody, pôdy a toho, čo máme a čo žijeme. Napríklad aj to, že naše hospodárenie s vodou je veľmi ľahkovážne.
undefined Čítajte Podarilo sa studňu vybudovať?
Lenka: Na celú studňu sa nám v Púchove nepodarilo vyzbierať, ale tie peniaze sa sa použili na sieťky proti moskytom a rôzne vybavenie pre tamojšiu školu.
Zorganizovali ste desať ročníkov Dňa rodiny. Masová akcia v centre mesta ale dnes nie je možná. Vymysleli ste alternatívu?
Jozef: Deň rodiny nemala byť akcia o masovosti, ale o tom, aby si ľudia uvedomili dôležitosť rodiny. Zábavné popoludnie bola len atraktívna forma, nie cieľ. V súčasnosti sa síce nemôžeme stretávať, ale dôležité je, že kontakt vnútri rodín nemusíme nijak obmedzovať. Rodiny majú, môžu a musia byť spolu.
Zverejnili sme výzvu, aby si ľudia 24. máj vyčlenili ako deň ich vlastnej rodiny, ktorý si zorganizujú spôsobom, aký im bude vyhovovať. Bude nezabudnuteľný a inšpiratívny pre tú-ktorú rodinu aj do ďalších dní.
Máte aj nejaké tipy pre rodiny, ktoré sú menej kreatívne, aby to neskončilo len opekačkou?
Lenka: Chceme zverejniť inšpirácie, čo môžu členovia v rodinách urobiť aj pri súčasných obmedzeniach. Tiež máme veľkú nádej, že sa podelia so svojimi nápadmi, ako tento deň v rodine kreatívne prežiť a stanú sa inšpiráciou pre druhých.
Naša dcéra Klára zverejnila článok koncipovaný ku Dňu matiek a tam tiež naznačila, akým kreatívnym spôsobom, akým jazykom lásky môžeme prejaviť náš vzťah k našim mamám. A to je aj základná myšlienka Dňa rodiny. Prejavovať svoju lásku v rodine, či už manželia navzájom, či deti voči rodičom a naopak, súrodenci medzi sebou tak, aby ten druhý cítil, že je milovaný. Klára v súvislosti s matkami písala napríklad o jazyku vďačnosti. Chceme pozvať členov rodín, aby si všímali jeden druhého a vypozorovali, čo koho robí šťastným, teda akému jazyku lásky kto rozumie.
Je to pekná metafora. Ale buďme konkrétni. Lenka, ako sa vy cítite byť milovaná?
Lenka: To je úžasné, že každý to má inak, ako sa cíti byť milovaný, a to sa dokonca môže počas života ešte aj meniť.
Mojím jazykom lásky sú slová uistenia. Keď mi manžel alebo deti povedia, že som niečo dobre urobila, že z niečoho majú radosť, že sú mi za niečo vďační. To, že ma nevnímajú ako samozrejmosť, ale som pre nich dôležitá. Keď boli deti menšie, vtedy som ocenila, že niečo za mňa v domácnosti nezištne urobili. Ak sa v rodine vzájomne ľudia pozorujú a snažia sa porozumieť potrebám toho druhého, rodina neupadá do stereotypu, obohacuje sa a utužujú sa medziľudské vzťahy.
S láskou k človku
Manželia Daškovci pred pätnástimi rokmi založili občianske združenie S láskou k človeku, ktoré si kladie za cieľ podporovať charitatívne a sociálne projekty. Lenka pracuje v knižnici cirkevnej základnej školy a Jozef je kardiológ. Spoločne vychovali tri deti a veľkú časť svojho voľného času venujú, ako sami vravia, službe ľuďom. Okrem iných aktivít a podujatí spoluorganizovali aj desať ročníkov Dňa rodiny, ktorý sa stal jedným z najpopulárnejších jarných podujatí v meste. Rodina je v centre ich záujmu i dnes. Aj napriek aktuálnej situácii sa rozhodli pripomenúť si jej význam, hoci nie na námestí a nie za účasti stoviek návštevníkov.
undefined Čítajte Vaše občianske združenie nemálo energie venuje popularizácii a budovaniu zdravej rodiny. Je u nás tak ohrozená?
Jozef: Rodina je vo veľkej kríze. Nielen u nás. V západnom svete možno ešte väčšej ako v rozvojových krajinách. Je ohrozená tým, že sme sa miesto budovania vzťahov začali orientovať viac na pýchu života, materiálne záležitosti, na módu či spoločenské postavenie. Zabudli sme na to, že podstatou ľudského šťastia sú vzťahy.
Veď keď vidíme, aké rôzne zlyhania verejných činiteľov sa v poslednom čase odkrývajú, je to jasný signál, že zlyhala rodina. Rodičia nedostatočne vychovali svoje deti, lebo tie prišli do života a nemajú dostatočne vyformované charaktery. Otázka výchovy detí je dôležitá a zaslúži si zvýšenú pozornosť, lebo to sú základy, na ktorých treba začať budovať aj štát. Niekoľko rokov už robíme kurzy výchovy a vidíme, že ľudia sú v tejto otázke málo vzdelaní. Rodičia milujú svoje deti, ale často nevedia, ako ich vychovávať. Ponúkame pomoc, aj na našej stránke sú k dispozícii spracované témy o výchove detí.
Lenka: Neprikladajú tomu dostatočnú dôležitosť. Čas je v tejto súvislosti devíza, ktorá sa nedá kúpiť. Čo u malých detí zanedbáme, je ťažké a často dosť bolestné dobiehať. Povzbudzujeme mladých rodičov, aby sa venovali svojim deťom aj na úkor vlastných koníčkov. Nie je tiež možno potrebné, aby deti hrali na tri hudobné nástroje, aby boli úspešné na každej olympiáde, nosili samé jednotky, ale určite je dôležité, aby mali dobrý vzťah s rodičmi. Toto vnímame ako devízu, ktorú môže dať rodina spoločnosti a štátu. Charakter ľudí predsa formuje rodina.
Neraz sa ale stáva, že dvaja súrodenci z rovnakej rodiny, rovnako vychovávaní, majú diametrálne odlišné charaktery. Ako to?
Jozef: Áno, často počúvame, že jedno z detí sa vydarilo, druhé menej. Zásadná chyba je rovnako vychovávať deti. Každé dieťa je iné. My máme tri a každé z nich vyžadovalo odlišný prístup k výchove.
Ak sa ľudia chcú venovať záhradke alebo chovať domáce zvieratá, kúpia si rôzne knihy a snažia sa o problematike naštudovať čo najviac. Pri výchove detí sa však často spoliehajú na to, že sa to nejako udeje samo. Snažíme sa ponúknuť ľuďom kurzy, diskusie a zdôrazňujeme im, aby sa svojim deťom venovali. Ak niet času, niet v rodine ani vzťahu.
