Neogotický skvost, ktorý roky chátral, obnovujú

Bohunice- Kaštieľ a kaplnka (26 fotografií)

BOHUNICE. Obec pred časom zrenovovala kúriu, ktorej história siaha do osemnásteho storočia. Súčasťou jej areálu je aj kaplnka z polovice devätnásteho storočia, ktorú tiež postupne renovujú.
Záchrana kaplnky prináša veľa úskalí a zároveň netradičných riešení. Aktuálne sa snažia dotiahnuť renováciu neogotickej výzdoby strechy.

Závan romantiky

Neogotická kúria, alebo kaštieľ v Bohuniciach, ako budovu nazývajú domáci, má bohatú históriu. Viaže sa k viacerým rodom a spája sa i s menom Ľudmily Podjavorinskej či jej netere, herečky Boženy Riznerovej Obrovej.
Prvá zmienka o kaštieli sa datuje do roku 1712. Dnešnú podobu dostal v polovici devätnásteho storočia. Budova sa po rekonštrukcii v rokoch 2010 – 2012 stala sídlom Múzea regiónu Bielych Karpát. Obec nemá vlastný dom kultúry a tak využíva kaštieľ aj na kultúrne a spoločenské podujatia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hrobka vstala z popola Čítajte 

Súčasťou areálu je anglický park s rybníkom, ktorému dominuje Kaplnka sv. Cyrila a Metoda.
Bola postavená v roku 1866 pre potreby rodiny Medňanských a Kubíniovcov ako rodinná krypta. Príslušníci rodu boli vlastníkmi kaštieľa v druhej polovici 19. storočia. V tom čase sa rodinné hrobky tešili veľkej obľube a boli súčasťou novovzniknutých anglických parkov.

„Ich hlavnou funkciou bolo pripomínať slávu a starobylosť rodu, z čoho logicky vyplýva, že ich stavby čerpali predovšetkým z tvaroslovného aparátu stredovekých slohov, hlavne gotiky,“ konštatuje sa v záveroch historického výskumu, ktorý bol prvou podmienkou obnovy kaplnky.

Opravovať niečo stojí

Kaplnka dlho chátrala a obec sa po kaštieli rozhodla obnoviť aj tento historický skvost.
„Na rekonštrukciu potrebujeme 150-tisíc, ale to nikto nedá, tak získavame peniaze postupne po častiach na jednotlivé etapy obnovy. Stane sa, že pýtame 14-tisíc, získame len sedem,“ povedal starosta Bohuníc Peter Hajdúch. Dodal, že len reštaurátorský výskum maľby interiéru stál do päťtisíc eur, ktoré platili z obecnej kasy. Snažia sa každý rok získavať peniaze z výziev ministerstva kultúry v rámci programov Obnov si svoj dom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Chcú zachrániť Magdalénku. Zbierajú peniaze Čítajte 

Prvá investícia išla do odborného výskumu historickej pamiatky, ďalšia do projektovej dokumentácie a následne riešili statiku stavby a jej odizolovanie od vlhkosti.
„Murivo stavieb má schopnosť kapilárami nasávať vlhkosť ako špongia až do výšky desiatich metrov,“ povedal Marián Dušička, ktorého firma mala na starosti práce na izolácii kaplnky. Rozhodli sa vlhnutie muriva vyriešiť takzvanou infúznou clonou, ktorá utesnila kapiláry v murive. Hrobku pod kaplnkou zas chráni chemická injektáž, ktorá obklopuje jej múry a zabraňuje prenikaniu vlhkosti zo zeme. „Zastabilizovali sme už aj prednú časť stavby, ktorá hrozila zrútením, a teraz sme sa pustili do opravy strechy,“ povedal starosta.

Jednou z výziev bolo nahradiť zničenú časť neogotickej výzdoby strechy a nájsť niekoho, kto dokáže vytvoriť repliky pôvodných ozdobných prvkov z rovnakého materiálu, ktorým bola keramika.
„Pomohol nám Ján Ševčík zo Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave, ktorý robí podobné repliky,“ povedal Dušička.
Dodal, že ťažké bolo nájsť už i len hlinu, ktorá bude mať po vypálení zodpovedajúcu farbu a tiež zvoliť rozmer ozdoby v surovom stave, aby mala po zmrštení vo vypaľovacej peci potrebnú veľkosť. Podarilo sa.
V sklade čaká asi päťdesiatka nových keramických krabov a kytíc. Najskôr ale treba zastabilizovať fiály, teda štyri vrcholy štíhlych vežičiek, ktoré ozdoby nesú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Po kaplnke dokončili aj opravu zastavení Čítajte 

Nech slúži pôvodnému účelu

Už pri odbornom výskume sa hovorilo o viacerých variantoch využitia kaplnky a hrobky. Mohla by tu byť napríklad galéria či muzeálna expozícia. „Mala by slúžiť účelu, na ktorý bola vybudovaná,“ myslí si Hajdúch. Ostatky majiteľov kaštieľa by mali podľa neho ostať v hrobke a tá by mala byť zapečatená, aby nelákala vandalov.

Svojmu pôvodnému účelu má slúžiť aj rozsiahly anglický park a malý rybníček.
„Keď som sem prvý raz prišla, park ma očaril atmosférou, bolo to ako keby som ho dôverne poznala. Každý park má svoj ústredný strom. Tu je hneď trojica. Lipa, hrab a javor. Ich koruny dominujú nad ostatnými stromami a spolu vytvárajú už z diaľky viditeľné a neprehliadnuteľné srdce,“ povedala Eva Dušičková, ktorá spolupracuje pri rekonštrukcii. Hovorí, že sa sem veľmi rada vracia a nasáva magickú atmosféru nevšedného miesta.