Ako by ste si spomenuli na vaše začiatky s hádzanou?
K hádzanej som pričuchol už na základnej škole v Brvništi pod vedením vtedajšieho učiteľa telocviku a neskôr aj trénera Rudolfa Krúpu. On ma zasvätil do všetkých tajov tohto športu a naučil ma ho mať rád.
Od žiakov cez dorast až k mužom vás viedli uznávaní tréneri. Na koho z nich si najradšej spomínate?
Musím spomenúť až trojicu mojich hádzanárskych mentorov. Spomínaný Rudolf Krúpa ma viedol v žiakoch od úplných začiatkov. Neskôr v doraste to bol František Blaško. V mužskej kategórii to bol Dušan Porubský. Všetko to boli páni tréneri, ktorí formovali moje hádzanárske kroky.

Verili ste počas mládežníckych rokov, že raz budete hrávať vo federálnej extralige?
Myslím si, že snom každého športovca je hrať najvyššiu súťaž v krajine. Mne sa to podarilo a mali sme možnosť hrať proti takým mužstvám, ako bola Dukla Praha, VSŽ Košice, Baník Karviná alebo ŠKP Bratislava. Takže to bol obrovský úspech nielen pre nás hráčov, ale pre celú Považskú Bystricu.

V ktorých rokoch ste v spomínanej súťaži pôsobili a aká bola jej úroveň?
Moje pôsobenie začalo v sezóne 1989/1990 a jej úroveň bola veľmi dobrá. V tej dobe Dukla Praha a ŠKP Bratislava boli armádne kluby, v ktorých hrávali najlepší hádzanári celého Československa. Veď mená ako Barda, Kotrč, Packa, Vyňuchal, Tonar či Foľta boli v tej dobe hádzanármi európskeho formátu.