Usmievavá, aj keď už nie modrobiela, stále sa podobá na anjela

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Kvalitu nemocnice určuje profesionalita personálu. Ak aj sú lekári mozgom nemocnice, jej dušou sú určite zdravotné sestry. Tie pribehnú, ak zvoní pacient. Ich fyzicky, psychicky i odborne náročná práca je neraz nedocenená, no bez sestier by nemocnica nebola nemocnicou.

Duša nemocnice

„Lekár je dôležitý. On naordinuje, ale potom sa venuje iným dôležitým činnostiam. Sestry ostávajú. To ony musia byť tesne blízko pacienta,“ hovorí námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť Jana Lunáková z NsP v Považskej Bystrici.
Úsek ošetrovateľskej starostlivosti, ktorý vedie, zahŕňa viacero činností či oddelení. Najväčšou kategóriou sú ale sestry, pôrodné asistentky, sanitári a tiež zdravotnícki asistenti či nutriční terapeuti.
Do tohto segmentu patria aj zdravotnícki záchranári, fyzioterapeuti, rádiologickí technici a tiež laboranti a sestry pracujúce na centrálnej sterilizácii.

Usmievavá modrobiela

Hoci modrobielu rovnošatu sestier s bielym čepcom pripomína už len hudobný hit Elánu a zdravotné sestry nosia praktickejšie oblečenie, stále sú tými anjelmi, ku ktorým sa pacienti utiekajú, keď je najhoršie.
„Sestra zabezpečuje všetky potreby pacienta. Od toho, že môže dýchať, že sa môže najesť, môže sa vyprázdniť, až po to, že sa môže posadiť. Ona to musí všetko odsledovať a zabezpečiť aj bez pokynu lekára,“ povedala Lunáková. Dodala, že úloh je veľa – množstvom i rozsahom. Niet divu, že záujem u mladých o toto povolanie nestúpa. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek upozorňuje, že na Slovensku chýba do 15-tisíc sestier. Pritom dnes na toto povolanie už nestačí stredná škola s maturitou, ale vyžaduje sa minimálne prvý stupeň vysokoškolského vzdelania.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Často sa díva smrti do tváre Čítajte 

„Keď som ja bola mladou sestrou, tak som počúvala, že ak nebudeme pracovať ako treba, tak na naše miesto čaká desať iných. Dnes si vyberá sestra, kam pôjde,“ povedala Lunáková. Dodala, že nemocnici sa ale darí získavať aj mladé sestry a do kolektívu zapadnú rýchlo. Staršie kolegyne im sprostredkujú skúsenosti z dlhoročnej praxe a mladé sa zas neboja informačných technológií.
„Dnes sa všetko digitalizuje. Od prístrojovej techniky až po vedenie dokumentácie. Toto mladé sestry dokážu, ako sa hovorí, ľavou zadnou,“ povedala Lunáková. Dodala, že aj keď nemocnica s personálnym naplnením nemá výraznejšie problémy, z času na čas na lôžkových oddeleniach predsa len sestry chýbajú.
„Tam je totiž najťažšie zohnať náhradu, lebo sú to matky, manželky, ktoré sa starajú o domácnosť, a to im niekedy nedovoľuje pracovať v dvadsaťštyrihodinovej prevádzke,“ povedala Lunáková. Dodala, že aktuálne riešia nedostatok sestier na internom oddelení.

Sťažnosti treba riešiť hneď

Sestry sú prvé, komu sa pacienti posťažujú, ale i prvé, ktoré musia zniesť ich kritiku. Sťažnosti na kvalitu ich starostlivosti nie sú ničím výnimočným.
„Tie je najlepšie riešiť hneď, v čase, keď je pacient hospitalizovaný a nespokojný. S vedúcim pracovníkom, primárom oddelenia či vedením nemocnice,“ zdôrazňuje Lunáková.
Dodáva, že je ťažké sa vrátiť k prípadu, keď príde po mesiaci z ministerstva zdravotníctva alebo z Úradu pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou výzva, aby sa vyjadrili k písomnej sťažnosti.
„Zaujímavé je, že sťažnosti sa obyčajne netýkajú odbornej starostlivosti, ale komunikácie. Správania sa sestier voči pacientom,“ povedala Lunáková. Dodala, že aj sestry sú len ľudia a sú chvíle, kedy stres prekročí únosnú mieru a je ťažké neprenášať to na pacienta.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pľúcne ventilátory mali už nachystané Čítajte 

„Vtedy odvrkneme a sme nepríjemné. Verím ale, že ak sa aj nájdu sestry, ktoré takto krivia celkový obraz, nie je ich rozhodne väčšina,“ povedala Lunáková.
Dodala, že nie sú výnimkou ani prípady, kedy je to naopak a terčom nevychovaného správania a vulgárnych nadávok sú samotní zdravotníci. Veď už aj návštevy, ktoré slušne pozdravia, či sa nahlásia, že idú k niekomu na izbu, sú čoraz zriedkavejším javom.
„Niekedy sa potýkame aj s agresivitou pacientov. Podnapití pacienti na urgentnom príjme vás bez rozpakov napadnú aj fyzicky. Všetko to musíme ale ustáť,“ dodáva Lunáková.
Našťastie sú pacienti, ktorí neváhajú poďakovať, adresovať poďakovanie i písomne či dokonca nemocnici sponzorsky pomôcť.