DOMANIŽA. Školský rok onedlho končí. Pre deti a učiteľov bol celkom iný ako tie doterajšie. Školy sa na jar zatvorili a začalo celkom iné vyučovanie. Po jedenástich týždňoch neplánovaného prerušenia vyučovania sa 1. júna opäť stretli vo svojej škole aj žiaci a učitelia v Domaniži. Nie síce všetci, pretože starším žiakom pokračovalo aj naďalej online vyučovanie a dištančné vzdelávanie. Rozprávanie o netradičnej "škole" je milé a inšpiratívne.
Trochu iný koniec školského roka
„Tešili sme sa. Aj keď sme len na jeden mesiac spustili prevádzku pre žiakov 1. až 5. ročníka a tiež činnosť školského klubu detí aj školské stravovanie,“ hovorí riaditeľka školy Naďa Kováčiková.
Dodáva, že poďakovanie patrí všetkým rodičom, ktorí prihlásili svoje deti na pobyt v škole a tie sa mohli opäť stretnúť so svojimi kamarátmi a so svojou pani učiteľkou.

„Do školy sa nám vrátili takmer všetci , teda 92 žiakov z 97 žiakov 1. až 5. ročníka. Pripravili sme obnovenú organizáciu vyučovacieho procesu.
Chceli sme, aby návrat do školy bol radostný a zaujímavý, realizoval sa formou hier, rozhovorov, tvorivými aktivitami a aktivitami na čerstvom vzduchu. Samozrejme, pri dodržaní predpísaných bezpečnostných a hygienických opatrení,“ spresnila Naďa Kováčiková.
Sústredili sa na to, aby sa žiaci dobre cítili, učili sa pozvoľna a najmä aby si utvrdili a zopakovali to, čo sa naučili doma online.
Učili po novom
V súvislosti s koronavírusom nastala pre všetkých žiakov, rodičov a pre pedagógov nová situácia. Prišla zo dňa na deň, veľmi rýchlo.
Samozrejme, aj škola v Domaniži hľadala spôsoby, ako čo najefektívnejšie pokračovať vo výuke. Vďaka zanietenosti a odbornosti pani zástupkyne Gabiky Špánikovej sa podarilo veľmi rýchlo od zatvorenia škôl prejsť na online vyučovanie.
Najskôr zadávali úlohy cez webovú stránku školy, ku ktorej majú všetci prístup. Asistentka učiteľa roznášala domáce úlohy žiakom bez internetu do poštovej schránky.
V ďalšom týždni prešli na „vyšší level“, a to k výučbe online. Všetci učitelia prešli preškolením, následne aj žiaci. Tým, ktorí nemali počítač, zapožičali školské tablety.
Prvé dva týždne riešili nekonečne veľa inštalácií, technických problémov. Rodičia pomáhali, ako sa len dalo.

Online výučba začala nakoniec naplno fungovať, zúčastňujú sa jej všetci žiaci. „Začali sme pracovať s novým programom, následne som vytvorila emailové kontá pre všetkých žiakov i učiteľov a preškolila ich na tento softvér. Starší žiaci dostávali zadania cez Teams, kde učiteľom odovzdávali pridelené úlohy na kontrolu a hodnotenie,“ hovorí Gabika Špániková.
Všetci pedagógovia, žiaci aj rodičia, ktorí boli ochotní vzdelávať sa v práci s digitálnymi technológiami, urobili veľký posun vpred. „Situácia, ktorej sme čelili, našu školu posunula o niekoľko úrovní vyššie,“ konštatuje Gabika Špániková.
Netradičné vyučovanie očami detí a ich učiteľov
„Prvé stretnutia ani neboli o učení. Deti spontánne prejavovali radosť, že sme spolu. Bolo vzácne, že sme sa vlastne prepojili s rodinami, stali sme sa blízkymi partnermi. Prváci sa chválili hračkami, izbičkou, pyžamom, často tým, čo robili, piekli. Bolo to vtipné, a zároveň dojemné. Nevedeli sme si predstaviť, že deťom bude škola tak chýbať“, spomína si na prvé videokonferencie Mária Tkáčová.
Janka Jaššová, triedna učiteľka v druhom ročníku, to cíti veľmi podobne ako kolegyňa. „Je úžasné, že deti, ktoré ešte nemali predmet informatika, sa naučili samy zapnúť si počítač či tablet, pripojiť sa na zoom, napísať heslo, vypínať a zapínať si zvuk, oceňovať kamarátov, či písať správy do chatu.“

Daniela Kovačovičová hovorí, že pri vyučovaní často pomáhala celá rodina.
„Spoločne sme putovali po Slovensku, zvládli písanie názvov obcí, pohorí i ulíc. Zaokrúhlili nadmorské výšky slovenských končiarov a dĺžky tokov riek premenili z kilometrov na metre,“ hodnotí prácu svojich žiakov Daniela Kovačovičová.
A čo na to žiaci?
„Oveľa väčšia zábava je v škole. Chýbal nám smiech, hry a súťaže , ale i hašterenie, potlesk, a predovšetkým vysvetľovanie pani učiteľky. Čo sa nám však najviac páčilo, že neboli domáce úlohy, v škole sa neznámkovalo a nemuselo sa vstávať skoro ráno,“ zhodnotila situáciu jedna zo žiačok.
Mali aj netradičné stravovanie
Škola nemá vlastnú jedáleň, po vyučovaní sa žiaci bežne presúvajú do jedálne v materskej škole. Výnimočná situácia si vyžiadala aj netradičné riešenie.
Vďaka ústretovosti zriaďovateľa obedy do školy žiakom a učiteľom dovážali pracovníci obce. „Žiakom sa to veľmi páčilo. Najradšej by vraj boli, keby takýto systém stravovania pokračoval aj v novom školskom roku,“ dodáva na záver riaditeľka školy v Domaniži Naďa Kováčiková.
Ekonomické dôsledky pandémie ohrozujú aj posledné nezávislé printové médiá v našich mestách a obciach. Patrí medzi ne aj sieť regionálnych týždenníkov MY, ktorá pod touto hlavičkou prevádzkuje 23 platených týždenníkov, 27 spravodajských regionálnych webov a viac ako 50 FB stránok.
Toto všetko už môže byť čoskoro minulosťou, pretože ekonomický útlm nám spôsobil masívny prepad predaja a príjmov. Ak chcete, aby aj vo vašom meste alebo v regióne zostali zachované kritické a nezávislé médiá (noviny a web) a ak chcete, aby vás o práci mesta a života v ňom neinformovali iba mestom financované média, podporte nás. Už aj sumou 4€ mesačne prispievate k tomu, aby sme mohli aj naďalej prinášať aktuálne a pravdivé informácie o živote vo vašom regióne, meste a obci. Vašu podporu teraz potrebujeme viac ako inokedy predtým. Ďakujeme!
Autor: KZS