MILOCHOV. Prvýkrát pričuchol k športu vo svojich dvanástich rokoch. „Nebral som šport nejak veľmi vážne. Začal som plávaním, asi ako väčšina mojich rovesníkov bolo to na základnej škole v Považskej Bystrici, ktorú som navštevoval, “ povedal Michalec. Jednoducho počas telesnej výchovy si moja učiteľka všimla, že šport mi ide a baví ma viac ako iné deti. Pri bežeckých disciplínach sa mi viac darilo ako mojim rovesníkom v triede. Postupne som začal navštevovať rôzne preteky žiackych kategórii v rámci školských olympiád, kde som sa umiestňoval dosť vysoko,“ zaspomínal si na začiatky Patrik Michalec.
Atletika ma množstvo disciplín, hovorí sa jej aj kráľovná športu. Nezačínal z technickými disciplínami, ale behmi. Nastali však zdravotné komplikácie a musel presedlať na inú dispciplínu. „Ja som sa v mojich začiatkoch sústredil na stredné trate 1500 metrov som si obľúbil. Tu som mohol skĺbiť výbušnosť, rýchlosť aj vytrvalosť,“ povedal mladý atlét.

Následne k behom na stredné trate pridal aj hod kriketkou. Po čase prišli problémy s kolenami. „Začal som rásť a pri mojej žiackej výške som bol dosť nízky 150-155 centimetrov, “vyjadril sa Michalec. To bolo pre bežca strednotratiara nevyhovujúce. Viac začal súťažiť, ale hlavne vyhrávať práve s kriketkou v ruke. Časom sa začal vďaka kamarátovi Jakubovi Kubincovi venovať oštepu. „On ma zoznámil s týmto športovým náčiním a zostal som mu verný doteraz,“ spomenul na začiatky rodák z Milochova.
Všimol si ho tréner Jana Železného
Výsledky mladého atléta, ktorý na každom podujatí na ktorom štartoval zaujal svojimi výkonmi neostali nepovšimnuté. „Ja som vôbec nevedel, že ma niekto má