Skládky komunálneho odpadu sú medzi verejnosťou čoraz diskutovanejšou témou. Odborníci, akými je i renomovaný ekológ Ján Topercer, varujú pred rizikami.
Súvisiaci článok Skládka sa zdá obyvateľom vysoká, nová kazeta bude až o rok Čítajte Je budovanie nových skládok či rozširovanie tých jestvujúcich najlepším riešením, ako likvidovať komunálny odpad?
Určite nie. K bežným všeobecne známym ekologickým a zdravotným rizikám by som ešte doplnil málo známy fakt, že sa tieto skládky často budujú v nevhodných geologických podmienkach, konkrétne v nivách riek. Tie sú ale zvodnené a tie odpady sa postupne vyluhovávajú do podzemných vôd a znečisťujú veľké útvary podzemných vôd. A o tom sa veľa nehovorí. V Turci, na Orave, v Žilinskej kotline i na strednom Považí sú takéto skládky.
Aké sú v nivách pôdy, ak sa rozprávame o ich možnom poľnohospodárskom využití?
Sú to jedny z najkvalitnejších pôd, aké máme. Bohaté na živiny aj na podzemnú vodu. Patria medzi najproduktívnejšie pôdy a my si ich aj takto chemicky znehodnotíme. Ak sa pri budovaní nových kaziet tá úrodná vrstva dá preč, a ak ju aj použijeme niekde na závoz, už nemá tú kvalitu. Jednak stratí to pôvodné hydrologické prepojenie a tiež takto príde o veľkú čas uhlíka, dusíka, fosforu.
Aké riziko predstavujú skládky pre blízke vodné toky?
Zložitá previazanosť je jednou z podstatných vlastností riek. Hovorím o bočnej alebo postrannej spojitosti s podzemnými vodami. Hladina rieky je v kontakte so zásobami podzemnej vody. Keď sú veľké stavy, tak ich dosycuje, keď sú menšie stavy, tak ich drenuje. Takéto niečo nivný ekosystém výrazne naruší. Tu v Turci máme viacero príkladov, kedy skládku prehrnuli nejakou navážkou a tvárili sa, že tam nič nie je. Ten odpad ale aj mechanicky sadá, ale hlavne pôsobí chemicky a biologicky. Idú tam tie výluhy do podzemných vôd. Niekedy sú aj nebezpečné, lebo v rámci odpadu sa skladuje kadečo.
Ako zabezpečiť novú úložnú kazetu tak, aby eliminovala riziká, o ktorých ste hovorili?
Ťažko sa vyjadriť všeobecne, vždy záleží od konkrétnych geologických podmienok a zloženia pôdy. Niekde sú pôdy glejové s veľkým podielom ílu, no neraz sa práve pri hĺbení kaziet tá vrstva naruší a už to netesní. Je veľmi ťažké urobiť v nive skládku, ktorá nebude predstavovať riziko.
Ako zabezpečiť už jestvujúce zaplnené skládky, aby boli pre okolie čo najmenším rizikom?
Hydrogeologicky sa dajú izolovať vrtmi a nejakými izolačnými spevňovacími látkami, ktoré sa do tej pôdy vstrekujú a nechajú rozšíriť, ale to už je také dodatočné chytanie za chvost.
Je to potom aj vec poctivého hydrogeologického prieskumu, kam sa to už dostalo, kadiaľ to prúdi. Ten nivný pôdny systém je veľmi členitá mozaika rôznych priepustných i nepriepustných vrstiev pôdy, do ktorej zhora nevidíte. Nevidíte, či je pod povrchom zazemnené nejaké staré tristo- či päťstoročné mŕtve rameno rieky. Týmto je to zložité, že neviete, kadiaľ to uniká.
Ak sú skládky tak veľkým rizikom, aká je alternatíva?
Jednoznačne čo najviac separovať, recyklovať. Stále počúvame z Bruselu o cirkulárnej ekonomike. Inak povedané, čo najväčšiu mieru odpadu zhodnotiť a opäť vrátiť do toho kolobehu. Ak už máme teraz možnosť čerpať sedem rokov granty v tejto oblasti, tak sa zamerať na dotrieďovacie stanice, ktoré minimalizujú výsledné množstvo komunálneho odpadu. Zamerať sa na skvalitnenie recyklácie, zhodnocovania bioodpadu a podobne.
Čo s odpadom, ktorý už nie je možné ďalej zhodnotiť?
Ak aj skládkovať, tak určite hľadať menej rizikové lokality pre uloženie odpadu. Mimo nivy. Nie v riečnych údoliach, ale v miestach, kde sú ílovité pôdy. To by ale museli povedať odborníci, geológovia.
Sú spaľovne alternatívou?
Tie sú rovnako rizikom. Ak sa to urobí poriadne, tak by ale alternatívou mohli byť. Otázkou je, či je to reálne u nás, pri našej manažérskej kultúre a schopnostiach. Ďalším rizikom, ktoré dosť nezvažujeme, je aj zextrémňovanie počasia a klímy. Keď vám na skládku udrie veľká prívalová zrážka, akých sme stále častejšie svedkami, máloktorá skládka to vydrží.
Sú európske krajiny, kde hľadať pozitívny vzor?
Určite Škandinávia, kde práve presadzujú už spomínanú cirkulárnu ekonomiku. Tento vzor ale u nás naráža na našu nekultúru. Bolo by to úplne iné, keby sme aj už konvenčné skládky robili poriadne. Dôverne tento problém poznám. S touto povrchnosťou sa stretávam na rôznych skládkach, ktoré chodíme navštevovať.
