HORNÝ LIESKOV/POVAŽIE. Obyvatelia lokality v malej podhorskej obci, kde pribúda jeden rodinný dom za druhým, sa tešili, keď pred rokom ukončili výstavbu vodovodu. Firma ho odovzdala obci. Do dnešného dňa naň len pozerajú, rúry sú suché.
Pitnú vodu si vozia, úžitkovú nosia z obecnej studne, niekde pomáhajú susedia, ktorí majú studne, inde zachytávajú dažďovú.
Ide pritom o rodiny s malými deťmi, ktorým daný stav dosť komplikuje život. Všetko stojí pre zdržanie na Slovenskom pozemkovom fonde.
Nemôžu užívať
Vodovod v dĺžke asi 700 metrov pre 30 rodinných domov si mohla obec Horný Lieskov dovoliť stavať pre svojich nových obyvateľov, lebo sa podarilo získať prostriedky z eurofondov. Do dnešného dňa nie je skolaudovaný.

„Obec potrebuje vecné bremená na pozemky, cez ktoré ide stavba. Sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Proces vybavenia zmluvy na vecné bremeno trvá už viac ako rok. Obec nedostala refundáciu prostriedkov, platiť musí úroky z úveru na prefinancovanie projektu,“ hovorí Andrej Torda, bývalý starosta, ktorý vybavoval všetky náležitosti. Veľmi zlé je tiež, že beží záručná doba na dielo a nemôžu spoľahlivo odchytať nedostatky.
Počítali s vlastnou studňou, nakoniec nestavali
Zuzana Baničová, obyvateľka lokality, kde stavali vodovod, hovorí, že pôvodne počítali s vlastnou studňou. Keď sa dozvedeli, že obec plánuje výstavbu vodovodu, upustili od zámeru. Dnes už ľutuje. „Sľuby o výstavbe zo strany obce sa naplnili. Firma vodovod postavila, zapojila. Potom sa všetko zastavilo. Bývame v bojových podmienkach. Aby sme mohli fungovať, nosíme vodu z obecnej studne. Filtrujeme ju a prevárame na varenie. Na pitie si kupujeme,“ opisuje Baničová. Problém je aj s umývaním.
Ak by išlo podľa mladej ženy o technickú chybu, dokázala by zdržanie pochopiť. Keď však viazne vec pre byrokratické záležitosti, to jej príde neuveriteľné. „Je to na hlavu postavené, že mám dovedený vodovod, na ktorý sa môžem v podstate len pozerať,“ dodáva.