MARIKOVÁ. Knižka o živote v Marikovskej doline pred sto rokmi, ktorá vznikla minulý rok, získala ocenenie. Fotografiami aj textom približuje život v tomto rázovitom kúte Slovenska.
V 13. ročníku súťaže Najkrajšia kniha a propagačný materiál o Slovensku za rok 2019 získala publikácia Občianskeho združenia Hradiská: Hore Maríkovú – Zabudnuté čaro našich predkov v kategórii Knihy o obciach (obrazovo-textové) druhé miesto. Súťaž vyhlasuje Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov.
Pôvodne plánovali urobiť zopár fotografií
Ľubka Jenčíková, ktorú na vydanie knihy nahovorili jej deti, dcéra Lubie Sutton, fotografka, a syn Peter Jenčík, hovorí, že ich ocenenie veľmi potešilo. Mama spisovala texty, dcéra fotografovala, syn organizoval a bol tiež veľmi nápomocný vo všetkom, čo ženy potrebovali. Nuž a našlo sa, po prvotných obavách, aj množstvo dobrovoľníkov, ktorí radi išli do fotografovania a priniesli vzácne spomienky.
Ukrýva veľa pokladov, perličkou je zvodná bielizeň Čítajte „Nie sme novinári, ja osobne sa nevenujem profesionálne propagácii. Nevydali sme zatiaľ žiadnu knihu. Sme jednoducho nováčikovia. Bol to laický počin. Do súťaže sme sa určite neprihlasovali s tým, že by sme uvažovali o nejakom ocenení,“ hovorí pani Jenčíková.
Pôvodne plánovali urobiť len zopár fotografií. Mali veľa krojov, ktoré chceli dostať na svetlo sveta a tiež zaujímavé múzeum v malej marikovskej chalúke, ktorá im zostala po rodine, s atmosférou zašlých čias. Pôvodný zámer tak bol, aby vzniklo niekoľko obrázkov, ktoré by zachytávali život v minulosti. Tie chceli dať do depozitu, aby slúžili Vlastivednému múzeu, prípadne iným inštitúciám.
„Oslovili sme asi desať ľudí, či by prišli na prvé fotografovanie. To sme mali robiť v sobotu a nedeľu. Nakoniec však prišlo asi päťdesiat dobrovoľníkov. Fotografovali sme tri dni. A to ešte dávali ľudia stále nové podnety, čo všetko by bolo dobré zo starého života v Marikovej zdokumentovať,“ hovorí Ľubka Jenčíková.
Jej dcéra Lubie Sutton nakoniec urobila 4-tisíc fotografií. Potom prišli postupne úvahy, čo so vzácnym materiálom a padol návrh na vydanie brožúry.
Vyšiel kalendár s fotkami zo života starej Marikovej Čítajte Vzácna autentickosť a spomienky
Tak ako pri prvom aj pri všetkých ďalších fotografovaniach vládla veľmi dobrá nálada. Ľudia sa do scénok, ktoré približovali udalosti a život z minulosti, veľmi vžili, prejavy boli prirodzené. Fotografie tak majú vzácnu autentickosť, dýcha z nich zabudnutá emócia dávnych čias, ktorá pošteklí dušu, spomienky pamätníkov a u mladých ľudí vyvolá možno túžbu preniesť sa o niekoľko rokov späť a zažiť aspoň kúsok z toho, čo prežívali predošlé generácie.
