TRENČÍN. Na Trenčianskom hrade nainštalovali včelári sedem úľov. V spolupráci s Trenčianskym múzeom tu svoju myšlienku tradičného včelárenia uskutočňujú členovia Včelárskeho ekologického spolku Slovenska (VESS). Návštevníci hradu sa dozvedia o histórii včelárstva, význame včiel i o ekologickom spôsobe chovu včiel, ako ho praktizovali naši predkovia.

Úle na hrad
Už len nainštalovať úle na hrad bola logisticky náročná úloha. Repliky historických úľov, ktoré boli vydlabané v smrekovom či lipovom masíve, vážili podľa odhadu včelárov dvesto či dokonca dvestopäťdesiat kíl. Vyložiť ich z nákladiaku bola práca pre piatich statných chlapov.
Najskôr ich v menšom nákladnom voze previezli na nádvorie hradu, odkiaľ sa malotraktorom dostali na horný hrad.
Posledných stopäťdesiat metrov do kopca na stanovisko ich v rukách nieslo osem až deväť chlapov. Veľmi pomohli členovia dubnicko-trenčianskeho Champion clubu.
„Čakali sme, že to bude ľahšie a rýchlejšie. Mali sme to ako tréning,“ povedal člen klubu Richard Patka.
Úle postavili na drevenú podestu pod tri čerešne medzi južným opevnením a treťou bránou hradu.
Včely tu budú mať pokoj a nebudú ani obťažovať návštevníkov, pretože úle sú mimo hlavných prehliadkových koridorov.
Postarajú sa o ne profesionáli
Návštevníci sa k úľom dostanú len so sprievodom. Včelári tu chcú pravidelne prednášať.
„Budú aj vyhradené dni, kedy si na seba budú môcť návštevníci obliecť včelárske obleky a spolu s odborníkmi sa pozrieť priamo na včely,“ povedal riaditeľ Trenčianskeho múzea Peter Martinisko.
Na hrad príde ročne zavíta do 150-tisíc ľudí. Pre autorov projektu je to vítaná možnosť, ako propagovať včelárstvo i ekológiu.
Dobová včelnica poskytne možnosť cez špeciálne presklené kazety v úľoch pozorovať život včiel v ich prirodzenom prostredí. Priestor pre včely nemá pripravené rámiky a medzistienky.
„Roj sa osadí do priestoru tak, ako by si ho našiel v prírode. Vystavia si tu svoje vlastné dielo, z vlastného vosku, svojím procesom, ktorý zváži, že je pre ten priestor najlepší a následne v tomto svojom priestore spokojne prežíva,“ povedal predseda VESS Martin Hodoško. Dodal, že pri komerčnom včelárstve človek vnucuje svoju predstavu včelám.
„Systém komerčného včelárenia je postavený na produkcii.
Ja sa snažím k včele pristupovať predovšetkým ako k tvorovi, ktorý je prospešný pre prírodu, pre človeka a pre spoločnosť.
Ten produkt, med, je druhoradá vec. Mal by som sa oň s včelami podeliť tak, aby som im neublížil,“ dodal. Včelie kráľovné aj so svojím dvorom by sa v úľoch mali usadiť už v nasledujúcej sezóne.

Včela je zrkadlom stavu prírody
„Cez tie včely chceme ukázať deťom a verejnosti aj to, v akom alarmujúcom stave je príroda. Včela je totiž zrkadlom, indikátorom stavu životného prostredia,“ povedal podpredseda VESS Michal Bizoň. Dodal, že chcú rozprávať o tom, čo v súvislosti s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie zanedbávame a aké sú cesty k náprave.
„Chémia prenikla do všetkých oblastí života. Cez potraviny, ktoré kupujeme, vodu, ktorú pijeme, po vzduch, ktorý dýchame. Činnosť človeka mení prírodu, má devastujúci vplyv na vodné cykly a tým i na klímu,“ povedal Bizoň.
Dodal, že Slovensko by sa ako krajina mala správať zodpovednejšie voči prírode.
„Keby sme viac sadili stromy, lúčne kvety, menej rúbali lesy a rabovali, zadržiavali vodu v mestách, myslím si, že by sme minimálne v rámci krajiny dokázali zmeniť mikroklímu,“povedal Bizoň.