Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Na Trenčianskom hrade nainštalovali včelári sedem úľov. V spolupráci s Trenčianskym múzeom tu svoju myšlienku tradičného včelárenia uskutočňujú členovia Včelárskeho ekologického spolku Slovenska (VESS). Návštevníci hradu sa dozvedia o histórii včelárstva, význame včiel i o ekologickom spôsobe chovu včiel, ako ho praktizovali naši predkovia.
Mohlo by vás zaujímať undefined Čítajte Úle na hrad
Už len nainštalovať úle na hrad bola logisticky náročná úloha. Repliky historických úľov, ktoré boli vydlabané v smrekovom či lipovom masíve, vážili podľa odhadu včelárov dvesto či dokonca dvestopäťdesiat kíl. Vyložiť ich z nákladiaku bola práca pre piatich statných chlapov.
Najskôr ich v menšom nákladnom voze previezli na nádvorie hradu, odkiaľ sa malotraktorom dostali na horný hrad.
Posledných stopäťdesiat metrov do kopca na stanovisko ich v rukách nieslo osem až deväť chlapov. Veľmi pomohli členovia dubnicko-trenčianskeho Champion clubu.
„Čakali sme, že to bude ľahšie a rýchlejšie. Mali sme to ako tréning,“ povedal člen klubu Richard Patka.
Úle postavili na drevenú podestu pod tri čerešne medzi južným opevnením a treťou bránou hradu.
Včely tu budú mať pokoj a nebudú ani obťažovať návštevníkov, pretože úle sú mimo hlavných prehliadkových koridorov.
Postarajú sa o ne profesionáli
Návštevníci sa k úľom dostanú len so sprievodom. Včelári tu chcú pravidelne prednášať.
„Budú aj vyhradené dni, kedy si na seba budú môcť návštevníci obliecť včelárske obleky a spolu s odborníkmi sa pozrieť priamo na včely,“ povedal riaditeľ Trenčianskeho múzea Peter Martinisko.
Na hrad príde ročne zavíta do 150-tisíc ľudí. Pre autorov projektu je to vítaná možnosť, ako propagovať včelárstvo i ekológiu.
Dobová včelnica poskytne možnosť cez špeciálne presklené kazety v úľoch pozorovať život včiel v ich prirodzenom prostredí. Priestor pre včely nemá pripravené rámiky a medzistienky.
„Roj sa osadí do priestoru tak, ako by si ho našiel v prírode. Vystavia si tu svoje vlastné dielo, z vlastného vosku, svojím procesom, ktorý zváži, že je pre ten priestor najlepší a následne v tomto svojom priestore spokojne prežíva,“ povedal predseda VESS Martin Hodoško. Dodal, že pri komerčnom včelárstve človek vnucuje svoju predstavu včelám.
„Systém komerčného včelárenia je postavený na produkcii.
Ja sa snažím k včele pristupovať predovšetkým ako k tvorovi, ktorý je prospešný pre prírodu, pre človeka a pre spoločnosť.
Ten produkt, med, je druhoradá vec. Mal by som sa oň s včelami podeliť tak, aby som im neublížil,“ dodal. Včelie kráľovné aj so svojím dvorom by sa v úľoch mali usadiť už v nasledujúcej sezóne.
Mohlo by vás zaujímať Predaj považskobystrických rybníkov nie je trestným činom, rozhodol prokurátor Čítajte Včela je zrkadlom stavu prírody
„Cez tie včely chceme ukázať deťom a verejnosti aj to, v akom alarmujúcom stave je príroda. Včela je totiž zrkadlom, indikátorom stavu životného prostredia,“ povedal podpredseda VESS Michal Bizoň. Dodal, že chcú rozprávať o tom, čo v súvislosti s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie zanedbávame a aké sú cesty k náprave.
„Chémia prenikla do všetkých oblastí života. Cez potraviny, ktoré kupujeme, vodu, ktorú pijeme, po vzduch, ktorý dýchame. Činnosť človeka mení prírodu, má devastujúci vplyv na vodné cykly a tým i na klímu,“ povedal Bizoň.
Dodal, že Slovensko by sa ako krajina mala správať zodpovednejšie voči prírode.
„Keby sme viac sadili stromy, lúčne kvety, menej rúbali lesy a rabovali, zadržiavali vodu v mestách, myslím si, že by sme minimálne v rámci krajiny dokázali zmeniť mikroklímu,“povedal Bizoň.
