Ako dlho sa venujete hokejbalu a kto vás k nemu priviedol?
K tomuto športu som sa dostal asi pred desiatimi rokmi. Začal som ho hrávať popri ľadovom hokeji na pozícii brankára. V mládežníckych kategóriách si ma vyhliadol Martin Melicherčík, ktorý mi dal návrh, či by som neskúsil aj hokejbal. Ďalším impulzom bolo aj to, že môj otec začínal s hokejbalom a dá sa povedať, že som sa športovo „potatil“.
Spomeniete si na svojich prvých trénerov?
Už spomínaný Martin alebo Pišta, ako ho všetci familiárne volajú, ktorý mi dal základy hokejbalu. Určite by som rád spomenul aj Rada Ďuriša a Petra Kapralčíka, ktorí ma ďalej formovali. Momentálne to je šéf kabíny Simon Teska. Tých trénerov bolo naozaj dosť a určite som si od každého čo-to zobral. Spomínam na každého len v dobrom.
Hokejbal bol pre vás to pravé?
Ľadový hokej a hokejbal sú veľmi podobné športy. V ľadovom hokeji som nedostával moc príležitostí, tak som vyskúšal niečo iné, aj keď veľmi podobné. Vždy som inklinoval skôr ku kolektívnym športom. Nikdy ma nebavilo byť individualistom.
Považská Bystrica využila prvý mečbal a je majstrom + FOTO Čítajte Prečo práve brankársky post?
Otec bol takisto brankárom. O brankároch sa hovorí, že sú vždy iní ako ostatní hráči. Sú viac leniví.
Ste teda aj mimo hokejbalu skôr tým lenivcom?
Hovorím to, aj keď veľmi nerád, ale áno, som lenivý typ človeka. Moc sa mi nechce. Keď mám čo i len chvíľku oddychu, viem ju využiť niekedy viac, ako by bolo zdravé.
Hrávali ste aj klasický hokej za Považskú. Kde musí byť brankár viac v strehu, pri hokejbale alebo pri ľadovom hokeji?
Nerozlišoval by som to. V strehu musí byť každý brankár, počas celého zápasu. Gól vie padnúť z ktorejkoľvek pozície. Zažil som góly z nemožného uhla, či už na
