Ľudský život poznamená každá tragédia. A nielen jej priamych účastníkov, ale aj ich blízkych príbuzných, či priateľov. „Len ten, kto niečo podobné zažil, vie, o čom hovorím,“ rozpráva Anna Grbálová. Jej 25-ročný syn Milan mal pred niekoľkými dňami vážnu dopravnú nehodu. V sobotu 28. mája havaroval v Brvništi na osobnom aute. Pravdepodobne v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti zišiel z vozovky a narazil do stromovej aleje. Jeho spolujazdec a zároveň najlepší kamarát Miroslav Banínec náraz neprežil. „Neviem, ako sa to stalo, len to, čo nasledovalo,“ s plačom rozpráva pani Anna. Bolesť, ktorú ako prežíva, je stále veľmi silná. Nielen ako matka, ktorej syn len zázrakom prežil, ale aj ako človek, ktorý prišiel o veľmi blízkeho človeka. Za takého Miroslava považovala a stále považuje.
K autu ako prví prišli poľovníci, ktorí boli v blízkosti nehody. Jozef Pacúch a Ján Lejčík nezaváhali. Okamžite sa snažili pomôcť posádke havarovaného vozidla. Bleskovo prišla aj záchranná služba. Žiaľ, Mirovi už pomôcť nemohli. „Milan mal v nedeľu 25 rokov. Ako dátum narodenia si však môžu písať aj sobotu 28. mája. V tento deň sa druhýkrát narodil. Neviem ani slovami vyjadriť vďaku, ktorú cítim voči všetkým, ktorí mu pomohli – lekárom, sestričkám, hasičom, policajtom. Najväčšiu vďaku však pociťujem voči Mirkovej rodine. Napriek jej veľkému smútku a strate dieťaťa bola ešte aj nám a nášmu synovi veľkou oporou. Z celého svojho materinského srdca jej ďakujem a verím, že nám odpustia. Prežila som v živote všeličo, dokonca som si myslela, že už nemám ani sĺz. A teraz toto. Svoj život by som dala za oboch, keby sa to dalo. Je strašné, keď matka prežije svoje dieťa. Aké veľké musí byť jej materinské srdce, ktoré dokáže odpustiť, dokonca nepripustiť vinu za smrť svojho syna, a tým zároveň posilniť druhú matku v jej žiali a utrpení, pretože strašné je aj to, keď sa matka musí dívať na svoje dieťa, ako trpí,“ pokračuje vo svojej spovedi pani Anna. Je vďačná všetkým ľuďom a kamarátom, ktorí si pre nich a ich syna našli tak potrebné slová útechy a povzbudenia.
Jej život sa v posledných dňoch premenil na slzavé údolie. Syn sa síce pomaly na tele zotavuje. Neviditeľná rana v duši sa však nikdy nezahojí. Do konca života mu bude pripomínať, že v osudný deň, keď zomrel jeho najlepší kamarát, šoféroval auto on. Na túto bolesť už liek neexistuje. Je si toho vedomá aj pani Anna. Práve preto sa rozhodla rozpovedať nešťastný príbeh. „Nech si z neho zoberú ponaučenie najmä mladí ľudia s ľahkovážnym prístupom k životu. Jeden mladý život zbytočne skončil, druhý sa začal s ranami nielen na tele, ale aj na duši. Život syna, ktorý zomrel, bohužiaľ, už nič nenavráti. Mladý človek, ktorý prežil, dostal vo svojom živote druhú šancu. Veľmi ľutuje svoje nerozvážne konanie, bude zaň aj pykať, ale zároveň bude potrebovať veľa síl i psychickej podpory, aby prekonal tú krutú chvíľu. Budeme mu zo všetkých síl pomáhať, ale najväčší a najťažší boj si musí vybojovať sám. Milan a Janka, vydržte! Opustil vás váš najlepší kamarát. Buďte si navzájom oporou. Život je boj, ktorý sa napriek všetkému oplatí vybojovať,“ odkazuje svojmu synovi a jeho snúbenici. A potom tíško dodáva: „Mirko, odpusť! Odpočívaj v pokoji! Nikdy na Teba nezabudneme!
Autor: vž
