Huga sa veru báť nemusíte

Považská Bystrica – Mnohí ľudia, ktorí stretli Martina Fischera s jeho miláčikom, nevedeli, či zviera, ktoré ide spôsobne popri svojom pánovi, je veľký pes alebo malý kôň. Keď zistili, že ide o psa, pre istotu sa dvojici radšej vyhli.
Írsky vlkodav vzbudzuje rešpekt. Dospelý je v kohútiku vysoký aj viac ako meter a váži okolo 90 kilogramov. Patrí medzi chrty a jeho pôvod siaha do starého Írska do predrímskych čias. Veľké, hrubosrsté, impozantne pôsobiace psy sa pôvodne používali k loveckým účelom. Údajne to bola ich zásluha, že v Británii boli vlky vyhubené už koncom stredoveku. V roku 1612 vydáva kráľ Jakub I. patent, ktorý prikazuje, aby každé grófstvo malo v držbe najmenej dvanásť vlkodavov na ochranu fariem a stád pred vlkmi. Od čias starých Rimanov boli tieto psy vysoko cenené a považované za veľmi vzácny dar. Obrovský záujem a časté exporty do cudziny takmer zdecimovali chovnú základňu v samotnom Írsku.
Aj dnes je írsky vlkodav šľachtou medzi psami a nemôže ho chovať hocikto. Chovatelia sa riadia etickým kódexom, ktorý okrem iného stanovuje aj povinnosť preveriť si budúceho nového chovateľa. „Je pravda, že írsky vlkodav vzbudzuje rešpekt, ale v skutočnosti je to vyrovnané, kľudné a priateľské plemeno,“ hovorí majiteľ Huga Martin Fischer. „Všetky agresívne jedince sa postupom času vyraďovali z chovu, takže dnešné vlkodavy sú väčšinou milé a priateľské psy. Hugo má rád ľudí, miluje deti a má rád aj iných psov. Tí sa ho ale väčšinou boja. Zatiaľ je mladý a veľmi hravý. Vlkodavy, ako veľké plemeno, dospievajú až v treťom roku života. Aj v dospelosti sú príjemní spoločníci,“ pokračuje chovateľ.
Veľký pes, to sú aj veľké nároky. Hlavne na kvalitné krmivo a citlivé zaobchádzanie. Pokiaľ má dostatok vychádzok, neprekáža mu ani byt v paneláku. „Hugo je veľký, ale skladný. Má vlastnú posteľ a väčšinu času v byte prespí. Ani neviete, že ho máte. Na rozdiel od malých psov, ktorí vám stále po byte behajú. Potrebuje tri vychádzky denne, z toho jednu aspoň dvojhodinovú. Tam sa vybehá a doma je kľudný,“ prezrádza Martin Fischer.
Hugo miluje členov svojej rodiny, aj svoj panelákový domov. Vždy sa poteší, keď sa vráti domov. Medzi jeho slabosti patrí len to, že je dosť citlivý, urážlivý a miluje sladkosti. Keby si mal vybrať medzi kúskom mäsa alebo tatrankou, volil by napolitánku. Chov takéhoto psa nie je lacnou záležitosťou. „Šteňa stojí od pätnásťtisíc vyššie, a to si vás ešte majiteľ poriadne „preklepne“, či vám ho predá. V období rastu potrebuje špeciálne, kvalitné krmivo na vývin kostry, čo je tiež dosť drahé. Dospelý pes vás stojí približne toľko ako hociktorý väčší pes, pokiaľ sa o neho poriadne staráte, vrátane veterinárnej starostlivosti. Kto mal raz vlkodava a spoznal jeho vlastnosti, za žiadneho iného by ho už nevymenil,“ dodáva Martin Fischer.