• RAZ TO MUSELO PRÍSŤ...
Každého maturanta, či už z gymnázia alebo z priemyslovky, vždy rozveselila formulka „maturita – formalita“. Tohtoročných nie. Neviem, čím to bude. Možno tým, že už je maturita aj písomná, aj ústna. Alebo tým, že sa už nematuruje jeden deň, ale štyri až deväť dní? Čo dodať - po polročnom vyrovnávaní sa s novou maturitou a so sebou samým, všetci vzorne pristúpili k novej písomnej „skúške dospelosti“. Pondelok: „slovina“ - nič extra, až na tie témy... Utorok: „anglina“ – opäť nič čudné, až na tú obtiažnosť... Streda: „matika“ – asi sa opakujem, ale nič nezvyčajné, iba správne odpovede v zadaní.... Štvrtok: „nemina“ – neuveríte, ale nič zvláštne, len pre zmenu neprišlo zopár zadaní....
• KEĎ V ČLOVEKU ZAČNE VRIEŤ KRV...
Tak maturanti napísali, čo vedeli a boli spokojní, že časť skúšky majú za sebou. Ehm... Až sa v médiách objavila „najžiadanejšia“ tvár slovenskej mládeže. Oznámila širokej verejnosti s pokojom Angličana, že „aj keď projekt novej maturity zatiaľ prebieha na výbornú“, matematikári si, zrejme kvôli „dostatku“ voľného času, napíšu ešte jednu písomnú maturitu.... Všetci boli nadšení, veď uznajte, mohli po ďalšom teste opäť oslavovať... No po pikantných „vtípkoch“ sa nálada „mierne“ zmenila a každý priznal, že by ďalšiu oslavu radšej oželel. Asi práve preto, že všetci maturanti mali osláv „po krk“, sa v Košiciach a v Trenčíne začali študenti zhromažďovať a špekulovať a diskutovať...
• ČO SME MY HORŠÍ?!
„Presne tak! Čo sme my horší? Čo si nedokážeme spraviť vlastný protest? To sa budeme večne „trepať“ do nejakého väčšieho mesta....?“ A už sa organizovalo... Vôbec nikomu neprekážalo, že do plánovaného protestu zostáva presne 24 hodín, veď – „to sa stihnúť musí...“ Aj sa stihlo. „Zabehli“ sme na mestský úrad a mestskú políciu, vybavili povolenia a aparatúru, obvolali médiá a školy, zorganizovali študentov, pripravili sme si prejavy, vytvorili transparenty... Áno, toto všetko sa skutočne dá stihnúť za jedno poobedie. V tom sú študenti jednoznačne neporaziteľní.
• ATMOSFÉRA SKORO AKO NA ROCKOVOM KONCERTE...
Prišlo vyše 500 ľudí. Úžasné. Neuveriteľné... Transparenty, heslá, pokriky, rozvášnený dav. Z repráku zaznelo: „Odvolajte Fronca!!!“ Všetci zopakovali: „Odvolajte Fronca!!!“ „Preč s hovorkyňou!!!“ Opäť jednohlasne: „Preč s hovorkyňou!!!“ Kričalo sa toho veľa, hovorilo sa o všeličom a prezentoval sa kde-kto... Bol to naozaj ukážkový príklad hesla troch mušketierov: „Jeden za všetkých, všetci za jedného!“ Ale...ale...ale...
• S ODSTUPOM ČASU INÝ POHĽAD NA VEC?
Človek, ktorý sa tejto akcie zúčastnil alebo ju organizoval, musel mať dobrý pocit. Veď prejavil svoj názor, bojoval za (akú-takú) spravodlivosť, za to, že za chyby sa má platiť... Rovnaký pocit som mal aj ja. Naozaj ma fascinovalo, že čokoľvek som pred davom povedal, tomu masa ľudí tlieskala a vzorne nahlas i opakovala. Bolo skvelé stáť pred médiami, rozdávať vyhlásenia a komentáre k situácii, poskytovať rozhovory. Doslova, a teraz mi odpustite, možno to vyznie tak trochu úboho, bolo slastné ovládať ľudí - organizovať ich. Len... Zmena príjemných pocitov na menej príjemné na seba nenechala dlho čakať. Po dvoch týždňoch, keď mi už „polovica“ známych nehovorila inak ako „mediálna hviezda“ (hoci úprimne a bez irónie) a na otázku, či vedia, proti čomu sme protestovali, odpovedali: „No, ehm...však proti Froncovi, či nie?“ som ostal trochu sklamaný. Sklamanie sa vystupňovalo i preto, že väčšina tretiakov len veľmi ťažko hľadala súvislosť medzi účelom protestu a ich osobami. A niektorí ju, žiaľ, hľadajú asi dodnes. Ak vôbec začali. Samozrejme, veľkým „plus“ bola aj neúčasť niektorých jednotlivcov- maturantov, ktorých sa to najviac týkalo. A vôbec, nechcem písať o tom, koľko ľudí prišlo len preto, aby si urobili deň voľna.
• MALO TO Vôbec ZMYSEL?
Česť výnimkám, ktoré sa zúčastnili a vedeli, prečo prišli. Jediné šťastie je, že to tak nevyzeralo navonok. Navonok to bola „...úspešne zorganizovaná a prepracovaná akcia, protest mladých ľudí, ktorí vedia prejaviť svoju nevôľu a nenechajú so sebou zametať...“ A nebyť istého pána politika X za istú stranu Y a jedného bystrického pedagóga, ktorý pre istý slovenský denník poskytol vyjadrenie, ktoré nemôžem nazvať inak ako nepravdivé, tak vonkajšiemu lesku tejto akcie naozaj nie je možné vyčítať takmer nič. Len – stále mi nejde do hlavy, prečo „ľudia, ktorí sa stretli kvôli tomu, že chceli stavať dom, začali zaorávať zemiaky“. To je však už teraz jedno. A aj napriek mojim vnútorným pocitom, protest zmysel mal. Aký? Určite si dajú na ministerstve „veľkého bacha“, ako maturitu na budúci rok pripravia. Predpokladám, že študenti nebudú mať problém pochopiť slohové témy, úrovne jazykových testov budú zreteľne odlišné a nikto nebude musieť testy opakovať kvôli správnym odpovediam v zadaní.
• MÚDREJŠÍ USTÚPI....
Hovorí sa, že vraj múdrejší ustúpi. Ja si dovolím pre tohtoročnú maturitu menšiu úpravu: „Múdrejší neustúpi. Múdrejší ukáže tomu menej múdremu, ako sa treba správne postaviť k veci.“ Pán minister sa funkcie nevzdal. Nevadí. Bolo by to aj tak pre nás študentov priveľké sústo na začiatku našichkariér...
Autor: Tomáš Bořuta