Práve na školách preto, lebo mládež takmer vôbec nevie, čo sa pod týmto pojmom skrýva. Čo to holokaust (v hebrejskom jazyku sa používa pojem šoa) vlastne bol?
Niekoľkými riadkami si dnes niečo o holokauste povieme a nabudúce si pripomenieme jeho dôsledky v našom regióne.
Slovo holokaust má svoj pôvod v gréckom slove holokaustum – čo v starovekom Grécku znamenalo zápalnú obetu. V novodobých dejinách však toto slovo nadobudlo omnoho hrozivejší význam. Hitler, ktorý sa už roku 1933 stal ríšskym kancelárom, bol presvedčený, že Židia, Cigáni, mentálne chorí ľudia nemajú miesto v Nemeckej ríši. Nevyhnutnosťou pre Nemcov bolo podľa neho utvoriť si tzv. Lebensraum – čiže životný priestor. A ten sa dal vytvoriť len prostredníctvom vojny s cieľom ovládnuť národy celej východnej časti Európy, národy považované za menejcenné. Ako zdroj všetkého vnútorného zla boli označené predovšetkým Židia.
Slovom holokaust býva teda označovaná najmä tragédia židovského národa. Odohrávala sa v dvoch etapách. V rokoch 1933 – 1941 a 1941 – 1945. V prvej etape bol v Nemecku a Rakúsku, v menšej miere i v Rumunsku a Maďarsku, prijatý celý rad protižidovských zákonov a opatrení. Podľa norimberských zákonov z roku 1935 stratili Židia v Nemecku občianske práva, právo zastávať verejnú úrad, vykonávať niektoré povolania, získavať vzdelanie v štátnej škole atď. Ich majetok, živnosti a podniky podliehali registrácii a boli im často zabavované. Židia sa stávali obeťami úmyselne konaných násilností. Už v tejto prvej etape z Nemecka a Rakúska emigrovalo asi pol milióna Židov.
Ďaleko tragickejšia však bola druhá etapa, ktorej začiatok spadá do roku 1941. Priniesla Židom nútené práce, masové popravy a deportácie do koncentračných táborov. Najmä tábory vo východnej Európe, ako napr. Osvienčim, Majdanek, Treblinka, boli vybavené plynovými komorami, v ktorých nemeckí nacisti realizovali obrazne povedané „konečné riešenie“ židovskej otázky masovými vraždami. Podľa odhadov zomrelo v týchto „továrňach na smrť“ (ako boli koncentračné tábory označované) 4 až 5 miliónov Židov. Ďalší milión Židov zomrel v getách na následky hladu a chorôb a viac ako milión ich zastrelili nemecké mobilné popravčie čaty nazývané Einsatzgrupper.
Na Slovensku už od jesene 1938, počas existencie autonómnej slovenskej vlády, bola snaha prinútiť Židov k emigrácii zo Slovenska. V protižidovskej politike pokračovala Slovenská republika od svojho vzniku v marci 1939. Židia boli postupne vytlačení z hospodárskeho a spoločenského života. Roku 1941 bol vydaný tzv. židovský kódex, podľa ktorého pojem žid bol vymedzený na rasovom základe, bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. V marci 1942 začali deportácie Židov, celkove bolo do októbra 1942 vyvezených 57 837 osôb. Po potlačení Povstania v roku 1944 bolo deportovaných ďalších 13 000 osôb. V tom istom roku boli deportovaní Židia aj z južnej časti Slovenska, ktorú malo obsadené Maďarsko. V roku 1930 žilo na Slovensku takmer 136 000 Židov, v roku 1950 (päť rokov po vojne) iba okolo 7500 Židov. Aj toto posledné číslo nám hovorí, čo znamenal holokaust v rokoch 1939 – 1945 na Slovensku.
V mene mŕtvych i živých, čo prežili mučivé podmienky koncentračných táborov, sa teda každý rok pripomína 9. septembra ako Pamätný deň holokaustu. Mal by byť varovaním najmä pre tých, ktorí akosi začínajú zabúdať, aké plody so sebou prináša rasová nadradenosť a neznášanlivosť. Mal by byť mementom, aby už ľudia nikdy nemuseli chodiť označení žltou Dávidovou hviezdou, aby sa matky nemuseli obávať o životy svojich detí...
Autor: MAKO
