Streda, 3. marec, 2021 | Meniny má Bohumil, BohumilaKrížovkyKrížovky

„Nikdy neverte všetkému, čo povedia vaši známi!“

Tvrdila po príchode z Malajzie a Indonézie šestica potápačov považskobystrického klubu Wahoo. Liahnutie potomkov obrovských korytnačiek, lov dynamitom, zvedavosť žralokov či spoločnosť veľkých medúz si vyskúšala na vlastnej koži.


Členovia potápačského klubu Wahoo z Považskej Bystrici si splnili s priateľmi ďalší sen. Predchádzala mu výhra ich kamaráta, fotografa Martina Tomčíka z Martina, na súťaži v Turecku. Cena bola atraktívna - trojdňový pobyt s možnosťou potápať sa na ostrove Sipadan. Otec prístrojového potápania, Jacques Cousteau, tam strávil 6 týždňov filmovaním a prehlásil, že našiel znova neporušený kus podmorského umenia. Sipadan je považovaný za jedno z desiatich najkrajších miest na potápanie na svete a neodolali mu ani Považskobystričania.
Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra
Pred odchodom na Sipadan sme sa rozhodli, že nezostaneme iba na jednom mieste. Na radu kamarátov zo Žiliny sme sa dohodli, že navštívime aj Indonéziu. Cieľom mal byť ostrov Derawan, na ktorom má potápačskú bázu Poliak Artur Porzycki. Do Malajzie sa dostanú obyvatelia Európskej únie bez víz, do Indonézie ich však potrebujete. Slovenská časť si ich vybavila v Bratislave na veľvyslanectve dva dni pred odchodom. Moravák Richard Jaroněk nebol dlhšie doma, a tak ich musel vybavovať v Malajzii. Ako sa neskôr ukázalo, bol to problém, kvôli ktorému prišiel o jeden deň fantastického potápania na Sipadane. Šestica Považskobystričanov, Martinčan, východniar a Moravák sa s množstvom batožiny rozlúčila s Európou na letisku vo Viedni. Vzali sme si hlavne veci „nutné na potápanie“, množstvo prístrojov a výstroje na fotenie či filmovanie a všetko potrebné. Každý považoval za potrebné niečo iné, no kufre prekvapenia neprezradili. Po dôkladnej prehliadke batožiny (v Malajzii aj Indonézii hrozí dlhodobé väzenie alebo aj smrť za prevážanie drog a prehliadky sú zamerané najmä na ne) sme konečne mohli nastúpiť do lietadla malajzijských aerolínií.
Iný svet
Let do Kuala Lumpur z Viedne nepatrí medzi najkratšie. Našťastie bolo lietadlo poloprázdne, a tak sme sa mohli natiahnuť na sedadlá, ktoré zostali bez pasažierov. Po pristátí nám do ďalšieho odletu zostávalo osem hodín času. Objednali sme si taxík a vydali sme sa na prehliadku zaujímavého mesta. Letisko je od neho vzdialené asi sedemdesiatpäť kilometrov, no niektoré jeho dominanty je vidieť dosť ďaleko. Boli sme zvedaví aj na dvojičky Petronas Towers, ktoré sa stali po útoku na americké asi najznámejšie a najvyššie, či na 421 metrov vysokú telekomunikačnú vežu Menara KL. Mesto ovláda čulý ruch, ktorý je v ňom od včasného rána do noci. Množstvo domov, firiem, ulíc, trhy, ľudia... Spleť všetkého možného. Stíhame fotiť, natáčať i žartovať. Na trh sa dostanete iba peši, a tak vysadáme. Hoci nám čuchové bunky v podvedomí hovoria skôr nie, zvedavosť je silnejšia. Množstvo stolov je určených najmä na mäso všetkého druhu. Dostať kúpiť všetko, a tak je pri zelenine najväčší záujem o ryby, bravčové, hydinu či žabie stehienka. Na jednom zo stolov „búra“ mäsiar prasiatka, jeho sused porcuje ryby. O pár metrov ďalej vyberá mládenec z klietok kurence, ktorým s úsmevom podrieza hrdlá, aby ich jeho kolega o chvíľku ponúkal už ošklbané na predaj. O kúsok ďalej si ich môžete kúpiť pečené či varené.
Cena chutí
Samostatnou kapitolou v každom väčšom ázijskom meste sú určite reštaurácie. Býva ich neúrekom a dá sa povedať, že koľko národností, toľko kuchýň. Iba neskúsený Európan môže tvrdiť, že ázijské jedlá sa podobajú. Nie je to pravda a na podobné slová by sa Číňania, Japonci či Malajzijci urazili do krvi. Skúšame všetko možné, jedlo je dobré. Za obed s dvoma pivami platíme asi po dvestotridsať korún, ale musím dodať, že pivo stálo dve stovky. Jedlo je lacné a Malajzijci veľmi spokojní a usmievaví ľudia. Proklamované vety o spokojnosti s miskou ryže sa dajú uplatniť aj tu. Trhy hýria farbami a chuťami. Obchody sa dojednávajú rýchlo, väčšinou bez emócií. Zaujímavé sú niektoré druhy ovocia. Nájdu sa také, ktoré sme v živote nevideli, i také, ktoré vidí Slovák aj doma v obchode. Tam však stoja viac ako stovku, tu niekoľko drobných. V reštauráciách vám pripravia všetko podľa vášho želania i chute. Treba si iba vybrať. Niekedy je to ťažké, pretože výber je bohatý.
Sipadan, raj potápačov
Po návrate na letisko nás čakalo ešte dva a pol tisíca kilometrov. Po pristátí v Tawau sme strávili noc v hoteli, po ktorom nás čakal známy ostrov. Je to malý ostrovček, ktorý tvorí vrchol podmorskej hory so strmými stenami. Morské prúdy okolo ostrova a príkre steny sú ideálnym miestom pre pelagické ryby. Častými návštevníkmi sú tu žraloci, húfy barakúd a tuniakov, morské korytnačky a ďalšie. Napriek dodržiavaniu prísnych pravidiel bývania krehký ekosystém ostrova a okolitých útesov značne utrpel. Nie je nevšedné vidieť útesy zničené od dynamitu. Malajzijská vláda, aj pod tlakom svetových ochranárskych organizácií, rozhodla o sprísnení ochrany a od začiatku roku 2005 museli ostrov opustiť všetky potápačské základne. Jediní obyvatelia, okrem malej vojenskej posádky, sú korytnačky a varany.
Ubytovali sme sa v slnečnej vodnej dedinke Kapalai, postavenej na plytčine. Ligitan Reefu.
Kapalai je rajským zázemím pre potápačov, ktorí sa dostanú člnom za dvadsať minút na Sipadan. Pod vodou je bohatý život. Fascinujúce je veľké množstvo korytnačiek, žralokov bielocípych, tuniakov, barakúd či karanxov. Pri ranných ponoroch narazíte na veľké húfy humphead (niekde nazývaných aj bumphead) papagájových rýb, ktoré sú charakteristické „hrbom“ na čele a dorastajú až do dvoch metrov. Vo väčších hĺbkach možno nájsť manty či žraloky leopardie a kladivohlavé. Ak sa potápač chová pokojne, priblíži sa k rybám, či ostatným živočíchom veľmi blízko. Bohato zastúpený bol i makro život. Medzi koralmi bol dostatok živočíchov, ktoré slúžili často ako potrava rôznym predátorom. Na každý deň sme mali naplánované tri ponory, lenže fľaše boli vždy plné, technika prichystaná a ľudia milí, takže dalo sa ich stihnúť i viac. Zaujímavé ponory boli priamo medzi rybami, do tzv. rybacích polievok. Množstvá karanxov či barakúd vytvárali veľké zhluky, ktoré sa menili na zaujímavé obrazce. Množstvo fotografického či filmového mate­riálu čaká ešte len na spracovanie, ale už dnes môžeme povedať, že Sipadan zanechal v nás veľký dojem. Tešili sme sa na ďalšie dni, ktoré sme mali naplánované na báze v Derawane.
Kam sme sa to dostali?
Sangalaki, Maratua a Kakaban je trojica ostrovov, ku ktorým sme sa mali chodiť potápať. Potápanie na Sipadane, malo byť údajne iba odvarom toho, čo nás čakalo, a tak sme sa tešili. Dvesto kilometrov z Tawau do Tarakanu ubehlo rýchlo, a nás čakalo ešte 130 km na ostrov Derawan. Už cesta „rýchločlnom“, za ktorý sme priplácali, nám mohla byť nápadná. Náš hostiteľ nasúkal do člnu pre šesť ľudí dvanásť osôb. Drevenou rybárskou bárkou sa s batožinou cestovať nikomu nechcelo. Najmä potom, keď nám povedali, že tá sa dostane na ostrov za dvanásť hodín. Naša cesta sa dá hodnotiť ako cesta odvahy. Na rovníku sa stmieva skoro a my sme iba s úžasom hľadeli do vody na obrovské plávajúce kmene či drevá. Čo by sa stalo, ak by sme na ne narazili, sme si radšej ani nedomýšľali. Po troch hodinách nás čakalo ďalšie prekvapenie Made in Artur Porzycki. Nerátali sme s tak luxusným ubytovaním ako na Sipadane, ale bez klimatizácie a v podmienkach, ktoré nám pripravil, s minimom zásuviek a elektrikou od šiestej večer do šiestej do rána, čo nechápe hlavne naša „hladná“ technika, sme začínali tušiť, že zaplatiť Poliakovi za pobyt dopredu je prinajmenšom nerozvážne. Nie sme rozmaznaní a stále veríme, že ponory nám všetko vynahradia.
Fajna rybka, fajna ryžka, fajna supka
Tak tieto slová sme počuli každý deň. Na švédske stoly v Malajzii sme mohli iba nostalgicky spomínať. Poliak, ktorý chcel ušetriť, čo to dá, chodieval loviť každé ráno ryby. Každé ráno, na obed či večer sme počuli: „Fajna rybka, fajna ryžka, fajna supka“. Namiesto dostatočného množstva vody, čo je v týchto rovníkových oblastiach a aj pri potápaní nutné kvôli dehydratácii, sme dva-trikrát denne dostávali horký čaj, fajnu herbatku. Klincom do rakvy boli presuny na jednotlivé ostrovy. Do nového člna, ktorý bol k dispozícii, sme sa dostali iba traja, a tak sme museli chodievať drevenou rybárskou bárkou. Tá mala k ideálnej lodi na potápanie príliš ďaleko. Vysoké boky, nevhodné na vystupovanie do vody a z vody, rozhádzaná potápačská a fotografická technika po palube, jej desaťkilometrová rýchlosť...
Stále sme však čakali, že pod vodou si všetko vynahradíme. Na Derawane nás nečakalo nič špeciálne. Korálové záhrady, síce nádherné, boli bez života. Živočíchov bolo málo a boli príliš plaché. Zaujímavejšia bola návšteva Sangalaki. Morská flóra i fauna bola bohatšia a my sme konečne videli sľubované manty. Zaujímavé bolo sledovanie korytnačiek pri kladení vajíčok, či liahnutie mladých, ktoré sa snažili dostať k moru. Na ostrove pôsobia ochranári, ktorí vajcia vyhrabú a dajú do „škôlky“, vedú o nich presné záznamy, sledujú ich život. Chránia ich tak pred varanmi, krabmi, morskými orlami či samotným človekom.
Maratua je povestná silnými prúdmi, v ktorých sme očakávali žraloky a barakudy. Ponory boli rýchle a dosť adrenalínové. Taký silný prúd, v akom sme potápali ešte nikto z nás nezažil. Hravo strhol slabo pritiahnutú potápačskú masku, či vytrhol dvestokilový balvan, o ktorý sme sa snažili zachytiť.
Kakaban je zas známy svojím slaným vnútrozemským jazerom. Potápanie v húfoch nepŕhlivých medúz a v spoločnosti prudko jedovatých morských hadov stálo za to.
Radšej poďme domov
Na základe nespokojnosti s naším poľským „organizátorom“, sme náš desaťdenný pobyt v Indonézii skrátili o dva dni. Časovú rezervu, ktorú sme tak získali, sme sa rozhodli využiť na návštevu Sepilok Orangutan Rehabilitation Centre. Je to jedna zo štyroch rezervácií orangutanov na svete. Privážajú ich sem, aby sa naučili životu v pralese. Cesta džungľou a príjemné zážitky pri stretnutí s ohrozeným druhom nám umožnili aspoň na chvíľu zabudnúť na naše problémy. Opatrovatelia ich kŕmia dvakrát denne, a to je čas, kedy sa môžu nimi pokochať i turisti.
Množstvo zážitkov sme si pretrieďovali s filmom či fotografiami cestou späť. Ak sa rozhodnete ísť do Malajzie či Indonézie, kľudne sa môžete spoľahnúť sami na seba. Dá sa ísť na vlastnú päsť. Ubytovanie i strava sú lacné.
Čaká nás triedenie fotografií, strihanie filmov. Či sa niekedy do spomenutých lokalít vrátime, vieme už dnes. Martin Tomčík sa s Richardom Jaroňkom chystajú na Sipadan opäť. Kam cesty zavedú potápačov klubu Wahoo, ešte nevieme. Nechajme sa prekvapiť!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  3. Študuj aj popri zamestnaní! Moderná vysoká škola!
  4. Know-how študenta: Zažiť, získať prax a spoznať svet
  5. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  6. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  7. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  8. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  9. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  10. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  1. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  2. WESTech je distribútorom Dell Technologies na Slovensku
  3. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  4. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  5. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  6. FVT orientovaná na modernú výučbu prepojenú s praxou
  7. 26 years of providing you with essential information
  8. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  9. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  10. Tieto farmy dávajú prácu domácim. A podporujú región
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 25 725
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 14 336
  3. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 264
  4. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 7 046
  5. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov 6 646
  6. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 6 374
  7. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 061
  8. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 6 015
  9. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 5 918
  10. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 5 497
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Ilustračné foto

Na ochorenie COVID-19 zomrelo vo februári v Nemocnici s poliklinikou (NsP) v Považskej Bystrici 49 pacientov. TASR o tom informoval riaditeľ nemocnice Igor Steiner.

16 h
ilustračná foto

Vážska cyklomagistrála cez Považskú Bystricu bude mať viac ako desať kilometrov.

19 h
ilustračná foto

V nedeľu odhalili PCR testy 842 nových prípadov nákazy, 45 v Trenčianskom kraji. Laboratória ukončili 3 565 takýchto vyšetrení.

1. mar
ilustračná foto

Kontroly budú zamerané najmä na miesta so zvýšenou koncentráciou osôb. Zákaz vychádzania budú kontrolovať hliadky aj na hlavných cestných ťahoch a hraniciach okresov.

1. mar

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Počas uplynulého víkendu sa konalo ďalšie kolo skríningového testovania. Viaceré obce už zverejnili jeho výsledky.

1. mar

Ide o prvú tohtoročnú nehodu na oravských cestách, pri ktorej vyhasol ľudský život.

1. mar

Epidemiologická situácia sa v ružomberskom okrese zhoršila. Okres Liptovský Mikuláš farbu nemení.

6 h

Okres Prievidza je jedným z najhorších z pohľadu stavu pacientov s koronavírusom. Chorí ľudia majú často zlé priebehy ochorenia, ktoré vyústia ťažkým, až život ohrozujúcim stavom.

13 h

Už ste čítali?