Kde teraz bývate?
Tridsať rokov som býval v Trenčíne, ale nedávno som sa druhýkrát oženil a presťahoval sa do Svätého Jura.
Aké boli vaše cyklistické začiatky?
V Praznove som hrával futbal za starších žiakov. Po reorganizácii klubu tu ale vznikla medzera. Financie boli iba na jeden mládežnícky klub, zostal tu iba dorast. Ja ako 12-ročný som bol naň malý. Rozmýšľal som o tom, čo budem robiť. Bavili ma všetky športy, v každom som vynikal.
Do cieľa MS´94 došpurtoval Dvorščík (v strede) druhý. (zdroj: archív Milana Dvorščíka)V triede bol spolužiak-cyklista, aj tu v dedine ich bolo zopár. Aj so školou sme boli na Lánskej povzbudzovať na Pretekoch mieru. Vtedy bola cyklistika populárna. Prišlo mi to ako dobrý nápad byť cyklista.
Ale rozmýšľal som aj nad tenisom. Narodil som sa presne o desať rokov neskôr, ako Ivan Lendl, 7. marca. Išiel som sa prihlásiť do klubu na tenisové kurty ČSAD, nemohol som tam ale nájsť vchod.
Pozrite aj: Cez Považskú presvišťal pelotón Okolo Slovenska Čítajte Ako som chodil okolo kurtov, tak som zbadal spolužiaka, za zimným štadiónom sa stretávali cyklisti. Je možné, že keby som ten vchod na kurty našiel, skončil by som pri tenise. Tenis chodievam hrávať doteraz. Po skončení s cyklistikou som hrával aj hobby hokej v Partizánskom.
V tenise sa mi podarilo vyhrať turnaj Slovenského zväzu na najnižšej úrovni. Ako 43-ročnému sa mi podarilo vo finále poraziť 19-ročný talent.
Vraj ste chodieval do školy v Dubnici na bicykli a otec sa o vás bál. Je to pravda?
Viac sa bála mama. Hovorievala mi: „Milanko, len sa ty toľko nepechor. Radšej dôjdi posledný, ale hlavne zdravý.“ Prvé dva roky som chodieval na učňák do Trenčína, potom som prestúpil do Strediska vrcholového športu v Dubnici.
Aj toto sa v článku dočítate
Koľko kilometrov nabehal Dvorščík za rok?
Ako funguje spolupráca tímu počas etapy?
Čo chýbalo k zlatu na MS?
Aké sú jeho úlohy ako cyklistického rozhodcu?
Či sa niekedy v kariére stretol s dopingom?
Celý rozhovor si môžete prečítať aj v nasledujúcom vydaní týždenníka MY Považský Obzor
