Nebýva zvykom, aby dedinka s ani nie 6-tisíc obyvateľmi balansovala pod hranou postupu do druhej ligy. Do zákutí fungovania futbalového klubu v Beluši nás vzal hlavný sponzor RASTISLAV PAGÁČ (41).
AJ TOTO SA DOZVIETE
• Či dostal Rastislav Pagáč ponuky na odchod z Beluše
• Prečo sa smial na komentároch fanúšikov Slovana
• Či bol klub zo zápasu so Slovanom v pluse
• Ako sa zrodilo belušské odmietnutie druhej ligy
• Ako funguje tradičné zimné sústredenie dedinky v Turecku
• Ako funguje skauting v Beluši
• Koľko hráčov má zmluvy a ako sa vedenie s futbalistami dohodlo na znížení odmien v koronapauze
• Aké zmeny plánujú na štadióne
Ako ste sa dostali k funkcionárčeniu?
K futbalu som prišiel prakticky náhodou. Otec mal na starosti v obecnom zastupiteľstve šport a kultúru. Preto sa začal viac zaujímať o futbal. Po roku, kedy sa Belušu podarilo udržať v okresnej lige, ma oslovil, či by som mu nepomohol s futbalom . Súhlasil som, hoci som s niečím podobným nemal žiadne skúsenosti. Začiatky boli veľmi náročné, pretože medzi okolitými klubmi panovala veľká rivalita, dokonca až nevraživosť. Postupne to nabralo obrátky a začalo ma to viac baviť. Spoločne sme dosiahli skvelé výsledky a Belušu sme z okresu dostali až do tretej ligy, na čo som veľmi hrdý.
Ako je tomu v súčasnosti, robíte futbal stále spoločne s otcom?
Otec sa pred pár rokmi prestal venovať futbalu aktívne. Mal na to svoje dôvody. Stále ma v ňom však podporoval a naďalej významne napomáhal belušskému futbalu. V súčasnosti cítim, že ho to ťahá späť. Je to predovšetkým kvôli zmenám, ktoré sa tu dejú. Ľudia zmenili svoj prístup a v klube to naozaj ožilo, z čoho mám veľkú radosť.
Čomu pripisujte eufóriu, ktorá podľa vašich slov momentálne panuje v klube?
V prvom rade sú to ľudia. Možno sa to úplne nezdá, ale príchod prezidenta Jána Bakoša naštartovali v klube viaceré procesy. On má dlhoročné skúsenosti s funkcionárčením z hádzanej, ktoré uplatňuje aj tu. Zaviedol sa systém, ktorý má hlavu a pätu. Vytvoril sa tím ľudí, ktorí futbal robia so zanietením a zo srdca. Funguje tu aj určitý patriotizmus a vzájomná súdržnosť. V druhom rade netreba zabudnúť aj na trénerov. Tí majú tiež veľký podiel na tom, ako sa to rozbehlo. Aj im patrí veľká vďaka.
Je nejaké rozhodnutie v súvislosti s vedením futbalu, ktoré s odstupom času ľutujete?