Článok pokračuje pod video reklamou
Túto možnosť využili takmer všetci obyvatelia židovskej konfesie (v našom regióne to bolo niečo málo vyše 95 % židovských voličov).
Ale už v septembri 1939 boli všetci židovskí majitelia obchodov v našom regióne upozornení obvodnými notármi, aby svoje obchody označili označením Židovský obchod. Začiatkom roku 1940 boli všetkým židovským obyvateľom v našom regióne na základe vládneho nariadenia odobraté rádioprijímače.
Na základe Vládneho nariadenia 198/1941 - § 6. uskutočnili obvodné notariáty v regióne súpis všetkého židovského obyvateľstva – bývalých majiteľov živností. Zároveň vypracovali evidenčné zoznamy židovských majetkov, na ktoré bola uvalená dočasná správa. V našom regióne bola táto dočasná správa na židovské majetky uvalená už v prvej dekáde apríla 1941.
Na Slovensku sa pripravovalo tendenčné knižné vydanie dejín židovského obyvateľstva na Slovensku. Na príprave podkladov pre toto vydanie mali sa podieľať aj obvodné notariáty prostredníctvom nimi poverenými spracovateľmi. Vo väčšine obcí nášho regiónu boli autormi – spracovateľmi podkladov učitelia. Materiály boli spracované a odoslané vláde v Bratislave v prvej polovici roku 1942.
Podstatná časť židovského obyvateľstva bola z územia nášho regiónu podľa hlásení obvodných notariátov deportovaná najmä v júni 1942. Dočasní správcovia židovských majetkov sa väčšinou stali plnoprávnymi majiteľmi týchto majetkov. V niekoľko málo prípadoch mali záujem o židovské majetky (najmä o budovy) aj obecné zastupiteľstvá. Budovy sa adoptovali buď pre úrady notárov, alebo pre obecné zastupiteľstvá, žandárske stanice a pod. V takýchto prípadoch sa uskutočňovali v obciach nášho regiónu aj verejné dražby židovských majetkov. Dražby sa konali až do mája 1944.
Na záver tejto časti seriálu vysvetlenie k celému problému. Mnohým pravidelným čitateľom nášho seriálu bude určite chýbať, že sme neuviedli mená aspoň niektorých arizátorov židovských majetkov, či presne počty židovských obyvateľov deportovaných z jednotlivých obcí regiónu. Podľa Zbierky zákonov č. 395/2002 Zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov (Zbierka zákonov SR, čiastka 158, uverejnená 24. júla 2002) zatiaľ nie je možné publikovať mená arizátorov, ani mená postihnutých osôb. Len vo výnimočných prípadoch tak možno urobiť, ak dala k tomu priamy súhlas postihnutá osoba, alebo ak už nežije, tak jej priami potomkovia. V tomto smere treba počkať, až Ústav pamäti národa sprístupní verejnosti zoznamy arizátorov i mená postihnutých arizáciou.
Ani čísla o počtoch deportovaných nie je možné podať presne, lebo zoznamy deportovaných, ktoré sa zachovali, sú neúplné. Nie je možné ani dokonca približne určiť, koľkí židovskí obyvatelia z nášho regiónu holokaust prežili, lebo mnohí sa už na územie regiónu nevrátili.
Nabudúce sa v záverečnej časti seriálu vrátime ešte k niektorým významnejším osobnostiam židovského obyvateľstva v našom regióne a budeme reagovať na niektoré otázky a pripomienky čitateľov.
