POVAŽIE. Najskôr pandémiu a aj samotný covid-19 popierala. Burcovala svoje okolie, aby sa nedali oklamať a šírila konšpirácie. Potom ju ochorenie postihlo a zanechalo následky. Andrea (36) z púchovského okresu (celé meno máme v redakcií), teraz ľutuje, že verila dezinformáciám. Prišla o členov rodiny a sama nevie, či bude ešte žiť život ako predtým.
Počet pacientov s COVID-19 v považskobystrickej nemocnici neklesá Čítajte Informácie si neoverovala
Je to už rok, čo do našich životov zasiahol nový koronavírus. „Najskôr som to brala ako niečo veľmi vzdialené. Ďalšia tropická choroba, ktorá sa nás netýka. Potom však prišli prvé opatrenia. Reagovala som na to zlosťou, bol to zásah do mojich slobôd,“ začala Andrea. Spravodajstvo zaplnili informácie o covid-19.
„Hnevalo ma to stále viac. Internet bol plný všelijakých informácií. Vybrala som si to, s čím som sa najviac stotožnila. Určite je to podvod, aby nás obmedzili. Začala som správy tohto typu vyhľadávať a aktívne šíriť,“ pokračuje Andrea.
Nízky počet pozitívnych prípadov v prvej vlne pandémie jej domnienky ešte posilnil. „Všetci robili haló z každého prípadu, ktorý pribudol. Moja reakcia bola stále väčšia zlosť a bojkot opatrení.“
V lete prišlo mierne uvoľnenie a v jej okolí sa nikto nenakazil. Verila tak dezinformáciám o podvode. „Vôbec som neskúšala overovať si informácie. Len som hltala to, čo mi vyhovovalo. Argumenty vedcov som úplne obchádzala.“ Negatívny postoj v nej narastal.
Hnevala sa na rodinu
Odmietavý postoj k akýmkoľvek opatreniam šírila aj do svojho okolia.
„Nadávala som babke, že sa dusí vlastným dychom, keď používa rúško. Vravela som jej, že práve tým chcú starých ľudí zabiť,“ povedala Andrea. Všade, kam prišla, hádala sa o svojej pravde. „V obchode som kričala na predavačky, že si rúško nedám a že sú uplatené vládou. Takýmto absurditám som verila.“
V Andreinej blízkej rodine je aj zdravotná sestra. „Vzťahy, ktoré boli medzi nami dobré, som úplne rozbila. Ona sa snažila ľudí chrániť a ja som robila presný opak.“
Niektorých členov rodiny svojimi hlasnými argumentami presvedčila. „Je to hrozné, ale naozaj kvôli mne prestali dodržiavať opatrenia, ktoré im dovtedy prišli v poriadku. Aj o dezinfekcii som napríklad tvrdila, že nás tým chcú otráviť a schválne som si aj prestala umývať ruky,“ pokračuje Andrea. Leto prešlo a začala silnieť druhá vlna.
„S ohlásenými sprísnenými opatreniami som sa zaťala ešte viac. Dokonca som šla na protesty do Bratislavy.“ Silné slová od niektorých politikov ju presvedčili, že ide správnou cestou.
GALÉRIA Zimná turistika: Starobylé hradisko Holíš je tajomné Čítajte Korona ju neobišla
Niekoľko dní po protestoch začala cítiť príznaky ochorenia. „Stále som to popierala. Bola to pre mňa úplne bežná chrípka. Odmietala som sa izolovať a vysmievala som sa všetkým, že sa boja kašlíčka,“ hovorí Andrea.
Symptómy však silneli a príznaky začali mať aj iní členovia jej rodiny. „Zrazu som nevedela dýchať, mala som vysoké horúčky, obrovské bolesti. Boli to bolesti ako keby kostí, celého hrudníka. Opuchli mi nohy.“
Na testy však stále odmietala ísť a tiež do nemocnice. „Nechcela som si to priznať, aj keď už mi bolo jasné, že to chrípka nie je. Najhoršie je, že ochoreli naozaj takmer všetci.“ Pobytu v nemocnici sa nakoniec Andrea nevyhla.
„Bolo mi tak zle, že napriek svojmu presvedčeniu som prosila o záchranku. V nemocnici do mňa lekári v skafandroch, ktorým som sa predtým vysmievala, pumpovali lieky a bojovali o môj život.“ Po niekoľkých dňoch sa jej stav o niečo zlepšil.
Dozvedela sa však smutnú správu. „Babka zomrela na covid-19 po niekoľkých dňoch od objavenia príznakov. Pár dní po nej umrela aj moja teta. Nákazu som priniesla určite ja, nikdy si to neodpustím,“ doplnila Andrea.
Následky bude mať aj naďalej
Od prvých príznakov nákazy novým koronavírusom prešlo niekoľko mesiacov.
„Chorobu prekonali všetci v mojom okolí. Niektorí bez príznakov, väčšina však mala ťažkosti,“ povedala Andrea. Jej samej zostali následky, fyzické aj psychické. „Zotavujem sa naozaj dlho. S dýchaním mám stále problém, stačí pár schodov a idem sa zadusiť. Nohy mi opúchajú a niekedy prídu také bolesti kĺbov, že sa nedokážem postaviť z postele.“
Ani lekári jej nevedia povedať, či a kedy sa zotaví úplne. „Zostali mi aj psychické problémy. Prepadávajú ma záchvaty úzkosti. K tomu ten silný pocit viny, že som spôsobila smrť svojich blízkych. A to len pre vlastnú hlúposť.“ Teraz vraj nedokáže pochopiť, ako mohla veriť dezinformáciám.
„Keď si to spätne prezerám, sú to absurdné bludy. No vtedy sa mi to hodilo. Žila som si bezstarostný život a nikto mi doň nesmel zasiahnuť,“ povedala Andrea.
Na nedostatok dôveryhodných zdrojov sa sťažovať nemôže. „Dokonca aj keď polícia zverejnila, že nejaká správa je hoax, aj tak som tomu verila naďalej. Brala som to len ako signál, že nás niekto chce ovládať.“
Podobne pristupovala aj k informáciám o očkovaní. „Vtedy sa ešte len testovala vakcína, no už som šírila, že to bude jed. Teraz by som dala čokoľvek za to, aby som ja a celá rodina mohli dostať vakcínu včas.“
Ako doplnila, tých pár obmedzení za to všetko, čo prežila, určite nestálo. „Verím, že sa ľudia poučia na mojich chybách. Ja už zdravie sebe ani rodine nevrátim, nech je to však varovaním pre druhých, ktorí to neberú vážne,“ povedala na záver Andrea.
