POVAŽSKÁ BYSTRICA. Každoročne si 8. marca celý svet pripomína Medzinárodný deň žien. Tento deň oslavujú všetky ženy na svete. Nie každý však vie, že tento sviatok je úzko spätý s bojom žien o práva, ktoré zahŕňali napríklad požiadavku rodovej rovnosti, zavedenie osemhodinového pracovného času namiesto štrnásťhodinového, ale aj volebné právo.
Všetko začali americké krajčírky
V 19. storočí sa ženy, priemyselné robotníčky, snažili presadiť lepšie pracovné podmienky. „Práve 8. marca 1908 americké krajčírky vyšli do ulíc New Yorku. Prostredníctvom masívnej demonštrácie, ktorej sa zúčastnili tisíce žien, usilovali sa presadiť svoje požiadavky, ktoré zastrešovalo ženské hnutie,“ povedala Dominika Kukučová z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.
FOTO: MDŽ a Otužilci z Podhradského mora Čítajte Išlo hlavne zlepšenie pracovných podmienok a zrovnoprávnenie mzdy za vykonanú prácu. „Demonštrácie a protesty sa konávali na popud Socialistickej strany USA, hlavne jej ženského krídla,“ povedala Kukučová. V roku 1909 ženské hnutie Socialistická strana Ameriky vyhlásili Deň žien, ale zatiaľ len v symbolickej rovine. „Sviatok vtedy pripadol na 28. februára. Pôvodne sa mal sláviť vždy poslednú februárovú nedeľu.“
Pridala sa aj Európa
Následne sa v Kodani v roku 1910 konala Medzinárodná konferencia pracujúcich žien. „Počas tejto konferencie presadila nemecká socialistka Clara Zetkin, veľká bojovníčka za práva žien, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien. Avšak ešte bez stanoveného dátumu,“ povedala Kukučová. V roku 1911 sa masívne oslavoval tento sviatok už v Rakúsko-Uhorsku, Dánsku, Nemecku, Švajčiarku.
„K požiadavke na volebné právo a slušné pracovné podmienky pribudli témy ako právo na vzdelanie žien v učňovských školách, právo na rovnaký plat za rovnakú prácu, pretože ženy boli podstatne platovo znevýhodňované.“ Pevný dátum sviatku bol stanovený až po prvej svetovej vojne, aj pod vplyvom revolúcie v Rusku v roku 1917. „Podľa gregoriánskeho kalendára tento dátum padol na 8. marca. Ako prvé zaradili tento sviatok do svojich kalendárov štáty Rakúsko, Švajčiarsko a Nemecko.“
Slovensko a Česko nezaostávali
Na našom území sa začal Medzinárodný deň žien oslavovať už počas Československej republiky v roku 1921 aj vďaka miestnemu ženskému hnutiu.
„Významnou predstaviteľkou hnutia v rámci územia Slovenska bola Anna Chlebanová, ktorá svoj boj o práva žien preniesla aj do symbolickej roviny odevu. Zasadnutí parlamentu sa zúčastňovala výhradne v kroji,“ povedala Kukučová. Ženské hnutie sa začalo formovať už počas Rakúsko-Uhorska.
„Koncom 19. storočia začal prerod, kedy sa ženy začali združovať do spolkov a volali po zmene na politickom, ekonomickom i sociálnom poli. Medzi ich požiadavky patrilo uznanie volebného práva, zlepšenie pracovných podmienok, rovnaký prístup na trhu práce, úprava postavenia muža a ženy v rámci rodiny.“
Čo je zaujímavé, požadovali aj rovnocenné postavenie manželských a nemanželských detí, čo bolo na dobu veľmi pokrokové a spoločnosťou neprijaté.
„Prvý politický program ženského hnutia sformulovala v roku 1898 Krista Nevšímalová. Boli v ňom zahrnuté všetky dôležité požiadavky. Podporu nachádzali aj v mužských politických predstaviteľoch, ako bol prezident Masaryk.“ Jeho dcéra Alice Masaryková patrila neskôr k popredným československým političkám.
“Volanie po uznaní práv bolo nástojčivejšie. Napokon bol boj v roku 1920 korunovaný úspechom. Ženám v Československu konečne uznali aspoň volebné práva.
„
