POVAŽSKÁ BYSTRICA. Na Slovensku sa dva týždne pred Veľkou nocou na Smrtnú nedeľu zaužívalo vynášanie Moreny. Nedeľa bola piatou nedeľou od začiatku pôstu, v niektorých dedinách sa nazývala aj Šúľková. Zvyčajne ľudia v tento deň jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V niektorých regiónoch sa Morena vynášala na Kvetnú alebo dokonca až na Veľkonočnú nedeľu.
Je to staroslovanský rituál
Zvyk vynášania Moreny sa traduje až do obdobia stredoveku. „Ľudia nosili figurínu ženy, niekde muža, ktorú nakoniec spálili a hodili do vody. Verilo sa, že takto sa vypudia negatívne sily z chotára, vyženú choroby, smrť a urýchli sa odchod zimy. V prvej polovici 20. storočia sa začal zvyk pomaly vytrácať,“ povedal Jozef Mihálik, etnológ Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.
SÚŤAŽ: Pošli obrázok a vyhraj Čítajte Nosenie figuríny po obci a jej zničenie patrí k staroslovanským rituálom. „Pôvodný význam zvyku nebol úplne objasnený. Jedným z názorov je, že u Slovanov pôvodne obetovali vybraných mladých ľudí. Obeta mala božstvám vegetácie a plodnosti zabezpečiť priazeň, životaschopnosť pôdy a opätovné prebudenie prírody,“ vysvetľuje etnológ. Počas ďalšieho vývoja boli ľudia nahradení imitáciou a došlo aj k zmene funkcie obradov.
„Figuríny, ktoré napodobňovali ľudí, predstavovali zimu a smrť a ich zničenie malo priniesť koniec zimy a s ňou súvisiacich úmrtí.“
Obrad zakázali, no pokračoval
U západoslovanských národov verili, že obrad chránil obec pred morovou epidémiou. „Aby sa nastolila vážnosť rituálu, figurínu nenosila len mládež, ale aj dospelí a kňazi. Z tohto dôvodu v roku 1366 pražská synoda zakázala vynášanie Moreny a obrady s ňou súvisiace,“ povedal Mihálik. Tento zákaz je tak prvým písomným dokladom o existencii zvyku.
„Z územia Slovenska sa nám zachoval najstarší písomný doklad zo 16. storočia. Približne z prvej štvrtiny 19. storočia sa zachoval záznam o vynášaní Moreny od slovenského etnografa Jána Čaploviča.“ V diele Etnografia Slovákov v Uhorsku píše aj o regióne.
„V Trenčianskej župe, najmä v Kalnici a jej okolí, je známa zvláštna hra. Na Kvetnú nedeľu oblečú chlapci a dievčatá kus dreva za ženu a so spevom idú k najbližšiemu potoku. Tu strhnú z figuríny šaty a drevo hodia do vody. Potom sa vrátia so spevom naspäť a miestny richtár im dá zadarmo obed.
Táto maska sa volá Morena, čosi ako morová žena. Hra s ňou sa opakuje každý rok, lebo veria, že takto po celý rok zabránia prepuknúť morovým a iným nákazám u ľudí a zvierat. Tento zvyk súvisí zrejme nejako s dávnovekými náboženskými predstavami a zvykmi,“ napísal Ján Čaplovič.
“Figuríny, ktoré napodobňovali ľudí, predstavovali zimu a smrť a ich zničenie malo priniesť koniec zimy a s ňou súvisiacich úmrtí.
„
