K stopovaniu ho priviedla sestra. „Prvýkrát som stopoval z Ružomberka do Banskej Bystrice. Zastavili mi úžasní ľudia. Vyrábali šperky, cestovali po Južnej Amerike. Zobrali ma ku nim na chatu,“ spomínal Bednár.
Na svoj prvý veľký výlet po Európe sa vydal v osemnástich. „Mama mi to nedovolila, ale ja som si dupol. Najprv sme boli siedmi, ale dvaja to vzdali už v Brne,“ pokračoval.
EŠTE SA DOZVIETE
- Ako sa efektívne stopuje
- Aký je rekordný počet áut, ktoré Bednárovi zastavili
- Ako sa zasmiali ukradnutým batohom
- Akými netradičnými prostriedkami sa viezol
Celý článok si môžete prečítať aj v najbližšom vydaní týždenníka MY Považský Obzor, ktoré bude na pultoch predajní v pondelok 29. marca
Mama už potom musela len Filipovi veriť. „Že náš vesmír funguje, že sme dobrí ľudia a dobro sa nám vráti.“
Vodiči bývajú k stopárom vraj vľúdni. „Celkom drzí boli akurát niektorí Slováci, ktorí nás brali naspäť domov. Trochu nám schladili nadšenie z toho, že sa po dvoch mesiacoch vraciame na rodnú hrudu,“ povedal.
Základňami sú pumpy
A ako sa efektívne stopuje? „Keď človek cestuje na veľké vzdialenosti po diaľnici, tak sa stopuje na pumpách. Základ je nevyjsť z nej. Jedna stopárka ma naučila, že ľudí sa treba pýtať. Dobiedzali sme, prehovárali, ukazovali ľuďom, že môže byť aj dobrý spôsob, ako stráviť deň,“ prezradil Bednár.
Personál tankovacej stanice býval k netradičným turistom chápavý. „Veľakrát sme dostali kávu, najesť. Za dva mesiace som minul len dvesto eur. Nebol to luxus, ale nehladovali sme. Využívali sme sprchy na pumpách alebo v kempoch. Spávali sme pod širákom na karimatkách,“ opisoval život na cestách.
Prejdenú ma takmer celú Európu. „Nebol som v Škandinávii či Veľkej Británii, kvôli chladnejšiemu podnebiu. Aj stopovanie je tam náročnejšie,“ vysvetľoval.
Štrnásť áut za hodinu
Jednotkou pre stopárov je podľa neho Francúzsko. „Rekord mám, že mi potme zastavilo za hodinu štrnásť áut. Hocikto, matka rodiny, otec, mladý, starý. Všetci akceptujú stopárov.“
Strach je podľa neho len výmysel. „Základom je byť ostražitý. Na všetko prikyvovať, ale vedieť odhadnúť divnú situáciu. Esemeskami sme známym doma posielali ešpézetku auta, ktoré nás zobralo.“
Takýto spôsob získavania zážitkov nie je pre každého. „Nie každý je na to, obetovať pohodlie za zážitky. A ako sa hovorí, kto sa bojí, nemal by ísť do lesa,“ myslí si Bednár.
Okúzlil ho Balkán. „Milujem Bosnu, Čiernu Horu, Srbsko. Ich kultúra je blízka tej našej. Krajiny nie sú tak skazené turizmom, akurát v takom Chorvátsku to neplatí.“
Základom je plynový varič
Na cesty si so sebou bráva len minimum vecí, základom je plynový varič. „Na posledné cesty som so sebou brával aj gitaru a vyrobené šperky z dreva, bola to pre nás zárobková činnosť. Čo sme zarobili, to sme na cestách aj minuli,“ opisoval.
S predajom na ulici mávajú niekedy problémy muži zákona. „Šperky sme ponúkali na ulici, hrali sme popritom. Odniekiaľ nás vyhodili, ale problémy sme nemali.“
Umelec=bohém?
Bednár je vyštudovaný sochár. O umelcoch sa hovorí, že majú hlboko do vrecka. „Rozhodne sa tak necítim. Nemám veľa našetrené. Ale rád žijem, nebojím sa peniaze minúť, ale ani práce. Jedna časť môjho ja je určite bohém,“ myslí si.
Pandémia citeľne zasiahla do turizmu, Považskobystričan mal však minulé leto inú prekážku v cestovaní. „Robil som pre jedno pražské divadlo scénografiu. Bol som tak zamestnaný robotou, že som na cestovanie ani nepomyslel.“
FOTOGALÉRIA: Spojila ich láska k cestovaniu Čítajte Kvantá zážitkov, ktoré by vydali na niekoľko kníh, zhrnul v jednom. „Mám jeden, ktorý vystihuje život na cestách. S kamarátom sme na jednej benzínke v Nemecku zatúžili po čokoláde. Do piatich minút prišiel chlapík, podal nám čokoládu, na pumpe si kúpil cigarety a odišiel. Je to ukážka toho, ako človek na cestách rozmýšľa. Myšlienky už nie sú tak rozptýlené, prijíma to, čo prichádza. Tak sa mu aj rýchlejšie plnia priania,“ myslí si.
Ukradnutým batohom sa zasmiali
V Portugalsku im ukradli batohy. „Týždeň sme obývali opustený dom v centre Porta a niekto si to všimol. Len sme sa tomu zasmiali, boli to len veci. Ešte dva dni sme tam mali párty,“ smial sa na nepríjemnosti.
Inde ako pod holým nebom spal iba raz, v hosteli v Barcelone. „Niekedy sme využívali couchsurfing (sociálna sieť, ktorej užívatelia si navzájom bezplatne ponúkajú ubytovanie, pozn. red.). V Innsbrucku nás napríklad jedna Rakúšanka ubytovala ôsmych,“ povedal Bednár.
Jedno miesto mu zostalo v srdci najviac. „Mám jeden región, Aux de Provence vo Francúzsku, v jeho okolí sú úžasné kaňony s vodou, dá sa tam kajakovať, liezť. Kúsok odtiaľ je more,“ zasníval sa.
FOTOGALÉRIA: Učaroval jej svet Maoriov. S Rusmi sa pobratala, trápili ju divé poníky Čítajte Ľudia sú rôzni, ale veľa nepríjemností pri stopovaní nezažil. „Raz sme sa pýtali jedného dvojmetrového obra, či nás nezvezie. Odpovedal nám, že sa bojí, že ho zabijeme (smiech). My dvaja šťúpli devätnásťroční chalani, najväčší pacifisti v celom regióne,“ smial sa.
Často mu zastavovali vodiči nákladných áut. „V lotyšskej Rige nás zobral jeden kamionista. Pýtal sa nás, či sme čistí. Nerozumeli sme, či myslí, že či nedrogujeme alebo čo. Ukázalo sa, že hovoril o oblečení. Bol to najprecíznejší kamionista, akého som kedy videl,“ povedal Bednár.
Zastavil mu už aj bager
Na prepravu využíval okrem osobných a nákladných áut aj netradičnejšie prostriedky. „Na Turci som stopol bager, zobrala nás už aj bugyna. A nemôže chýbať filmová klasika, pick up, sedieť vzadu na korbe, vietor vo vlasoch.“
Je vyznávačom slobodného spôsobu života, ktorý sa medzi ľuďmi vytráca. „Mám sa rád, život je pre mňa hobby. Keby sa ma niekto spýta, čím žijem, tak sú to básne, ktoré píšem. Snažím sa vnímať detaily, zachytiť esenciu života. To mi otvára dvere ku všetkému a zatvára tie, ktoré by ma mali brzdiť. Nemám ani televízor.“
Európa ho už neláka
Starý kontinent ho už na cestovanie veľmi neláka. „Európa je v koronovom kŕči, ľudia sú ustráchaní. Ja sa to snažím si nepripúšťať. Radšej by som išiel do nejakej krajiny, kde ľudia žijú prírodne. Tých miest je našťastie ešte veľa, v Ázii, Južnej Amerike,“ povedal.
Aj na iných kontinentoch sa chce presúvať stopom. „Možno budú za to niečo chcieť, je tam veľká chudoba. Zo mňa ako z turistu budú možno chcieť niečo vyžmýkať. Doteraz sa nám párkrát stalo, že od nás chcel niekto nejaké peniaze dopredu, ale to sme odmietli,“ zakončil.
