Utorok, 7. december, 2021 | Meniny má AmbrózKrížovkyKrížovky

Aj v minulosti sme bojovali s epidémiami a následnou krízou

Epidémie a následné hospodárske krízy už ľudstvo zažívalo pred stovkami rokov. Následkom však bol aj rozvoj vedy a medicíny. Karanténu poznáme už od 14. storočia, očkovanie už od Márie Terézie.

V maske mali vonné látky.V maske mali vonné látky. (Zdroj: archív SME)

Choroba, s ktorou sa aktuálne pasuje svet od roku 2019, nie je prvou veľkou pandémiou, ktorá zasiahla našu spoločnosť. Celé dejiny Európy sú popretkávané morovými ranami, cholerovými pandémiami či inými nákazami neznámeho pôvodu.

Bola tu cholera aj čierna smrť

Ako sa naši predkovia dokázali vyrovnať s útokom neviditeľného nepriateľa, ako sa chránili, liečili a v čom sa ich boj proti epidémiám líši od toho nášho?
„Mor a iné vysoko nákazlivé ochorenia ničili Európu viac-menej v pravidelných intervaloch až do približne 18. storočia. Prvý dochovaný písomný záznam, ktorý stručne hovorí o chorobe obrovského rozsahu, máme z čias byzantského cisára Justiniána I. v 6. storočí. Treba však povedať, že epidémie sužovali svet už oveľa skôr, no v menšom, lokálnom rozsahu,“ povedala Dominika Kukučová, historička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.

SkryťVypnúť reklamu
Neprehliadnite GALÉRIA: Novorodenci zo stredného Považia Čítajte 

Avšak tá najväčšia morová epidémia v Európe, na ktorú sa s hrôzou spomína dodnes, je bezpochyby epidémia takzvanej čiernej smrti alebo súčasníkmi nazývaná aj Veľké umieranie.

„Naplno prepukla v roku 1348 a trvala ďalšie tri roky. Za tento čas si stihla vyžiadať až tretinu vtedajšieho obyvateľstva Európy. Čierna smrť sa začala šíriť v strednej Ázii z okolia Balchašského jazera smerom do Indie a Číny,“ pokračuje Kukučová.
Do Európy sa mor dostal po obchodných cestách, hlavne Hodvábnou cestou, ale i vďaka námorným obchodníkom.

„Prvýkrát sa jej príznaky objavili už v roku 1347 v Messine, v Taliansku. Z talianskych prístavov sa mor nekontrolovateľne rozširoval po Apeninskom polostrove do Francúzska, Španielska, Nemecka, Anglicka, dostal sa dokonca až do Škandinávie. Enormne rýchlemu šíreniu epidémie moru prispeli aj neúrodné roky a hladomor, ktorý oslabil obyvateľov v 1. polovici 14. storočia.“

SkryťVypnúť reklamu

Ľudia vtedy verili, že fyzio-logické procesy v ľudskom tele závisia od astrologických vplyvov, respektíve verili, že mor je spravodlivým Božím trestom.

Karanténa začala v 14. storočí

Rovnako ako dnes, i v minulosti boli ľudia proti novému neviditeľnému nepriateľovi, o ktorom nič nevedeli, bezradní.

„Lekári boli bezmocní, no túžba zachrániť čo najviac životov ich hnala vpred. V minulosti nemali lekári k dispozícii také moderné technológie, ako majú dnes. Neexistovali chemické laboratóriá, kde pracovali na vývoji vakcín alebo kde by mohli študovať a analyzovať nový vírus a jeho mutácie. Navyše doboví lekári nevedeli rozlíšiť takzvanú pľúcnu a bubonickú formu moru a riadili sa len vedomosťami z vlastnej praxe a ich najbežnejšie využívanou metódou liečby bolo púšťanie žilou,“ povedala historička Kukučová.

SkryťVypnúť reklamu

Identifikovať bacil, ktorý spôsobil pohromu v 14. storočí, sa podarilo až v 19. storočí Alexandrovi Yersinovi. „Už v minulosti ľudia vedeli, že najrozumnejším spôsobom prevencie je útek zo zamorených oblastí. V 14. storočí sa už stretávame aj s pojmom karanténa. Ako prvý zaviedli povinnú karanténu námorníkov, obchodníkov v Raguse, v dnešnom Dubrovníku, kde museli ostať v izolácii 30 dní,“ pokračuje Kukučová.

Ak sa u nich neprejavili žiadne klinické príznaky, boli vpustení do mesta.
„Slovo karanténa je odvodené od talianskeho spojenia quaranta giorni, teda štyridsať dní. Benátky karanténu predĺžili až na 40 dní. Vďaka nim sa dnes toto často skloňované slovo dostalo do našich slovníkov.“

Liečili najmä modlitbami

Ani v dnešných časoch nevieme presne určiť, ktorý liek je najvhodnejší na liečbu vírusu. Našťastie, veda a výskum idú vpred. Vedci stále prichádzajú s novými zisteniami.

„Experimentom sa nebránili ani naši predkovia. Treba pripomenúť, že náš spôsob liečby sa diametrálne líši od tej z dôb minulých, a to vďaka napredujúcej vede a technológiám. V minulosti považovali ľudia za najúčinnejšiu zbraň vieru v Boha, modlitbu a púte. Vznikali rôzne hnutia, ktorých členovia sa snažili sebaobetovaním, askézou, procesiami a púťami odvrátiť nákazu,“ povedala Kukučová.

Takým hnutím boli napríklad flagelanti. „S obdobím čiernej smrti sa nám spája aj desivý obraz doktora v maske so zobákom, ktorý pretrval až do novoveku. Maska v tvare zobáka mala nositeľa chrániť pred nákazou. Vzduch v zamorených priestoroch sa zvykol dezinfikovať dymom z rôznych liečivých bylín. K obľúbeným patrila napríklad šalvia.“

Pozornosť predstaviteľov krajín k otázke verejného zdravia a prevencie infekčných ochorení sa obrátila až v 17. storočí. „V Uhorsku sa prvé protipandemické opatrenia zaviedli až za vlády Jozefa I. v 18. storočí. Jeho nástupca Karol III. založil zdravotnú komisiu. Mária Terézia nechala vybudovať hraničné kontrolné stanice, kordóny, ktoré stáli hlavne na východných hraniciach ríše. Boli zriadené karanténne stanice, v podobe malých obytných domov, kde ľudia museli prečkať karanténu,“ pokračuje historička.

Tu museli v čase možného prepuknutia pandémie zostať aj tri mesiace. „To malo neblahý dosah najmä na obchodníkov, kupcov, remeselníkov. Každé porušenie opatrení sa trestalo, neraz aj odňatím slobody. Ako tvrdí uznávaná historička Tünde Lengeylová, zdravotnícke komisie sa viac sústredili na prevenciu pred ochorením než na samotnú liečbu choroby,“ povedala Kukučová.

Dôraz sa teda kládol na ochranu a prevenciu. „Napríklad počas 30. rokov 19. storočia sa prehnala Uhorskom vlna cholery. Aby sa zabránilo jej šíreniu, úrady vydali rozkaz dezinfikovať studne. Čo sa však nestretlo s pochopením u sedliackeho obyvateľstva, ktoré si myslelo, že ich vrchnosť chce otráviť.“

Zlomom bol objav vakcinácie

Prevenciou proti šíreniu infekčných ochorení je vakcinácia, očkovanie, ktorú poznáme vďaka francúzskemu biológovi a chemikovi Louisovi Pasteurovi.
„Ten prvú vakcínu vytvoril v druhej polovici 19. storočia. Pôvodne sa malo jednať o vakcínu proti bakteriálnemu ochoreniu hydiny, vtáčej cholere. Neskôr sa vakcína prvýkrát použila na ľudskom organizme v boji proti kiahňam,“ povedala historička Kukučová.

Postupne sa myšlienka vakcinácie ako prevencie pred šírením nákaz a chorôb rozšírila takmer do celého sveta. „V roku 1768 sa začalo očkovať aj v Rakúsko-Uhorsku na popud Márie Terézie. Ona sama sa nechala aj s celou rodinou zaočkovať proti kiahňam. Tak ako aj dnes, aj vtedy sa veľká časť obyvateľov stavala k očkovaniu s nedôverou.“

Epidémie mali dosah na spoločnosť

Dočítajte tento článok
s predplatným MYregiony.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pomáhajú firmám zarábať viac. Polepšili si aj živnostníci
  2. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  3. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás
  4. O prideľovanie štátnych grantov sa môže starať softvér
  5. Vytvor si svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv!
  6. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  7. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu
  8. Získaj náskok pred štartom
  9. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  10. V Mecome sa nosili rúška už dávno pred Covidom
  1. Kvalitná divina na pár klikov. LESY SR spúšťajú e-shop
  2. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  3. METROPOLIS bude postavený podľa japonského know-how
  4. Rekonštrukcia prsníka po chirurgickej liečbe
  5. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  6. PPA CONTROLL: Zamestnanecká privatizácia štartom úspešnej éry
  7. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  8. Budúcnosť je v komplexnej ponuke financovania a v digitalizácii.
  9. PUR pena či minerálna vlna: ktorou zatepliť šikmú strechu?
  10. Ako sa obliekať štýlovo a zároveň udržateľne?
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 19 293
  2. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 12 868
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 5 334
  4. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 5 253
  5. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 4 873
  6. Kto sú páni slovenskej zimy? Niektorí z nich sa ukrývajú 4 162
  7. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 180
  8. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 2 818
  9. Konope lieči veľa chorôb. Nebojte sa ho, dbajte však na kvalitu 2 463
  10. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 2 196

Blogy SME

  1. Miroslav Kollár: POLITICI - NEZNEUŽÍVAJTE A NEZAVÁDZAJTE SENIOROV !!!
  2. Lubomir Zahora: Koľko je známych zriedkavých ochorení
  3. Ján Šeďo: Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali.
  4. Ľudovít Mravík: Covid-19: Po stopách Covidu. Relevantné údaje! Situácia v Európe: Česko epicentrom!
  5. Otilia Horrocks: Aký je Váš plán B?
  6. Víťazoslav Würschner: Vážení redaktori Plus JEDEN DEŇ
  7. Jano Richter: Dnešnému jubilantovi
  8. Martin Sukupčák: Máme sprostý národ, teda aspoň značnú časť.
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 12 668
  2. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 5 004
  3. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 330
  4. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 986
  5. Vanda Tuchyňová: "Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá ! 3 806
  6. Věra Tepličková: Je Igor nenormálny, alebo si iba vychutnávame dôsledky rozhodnutí primitívneho národa? 3 575
  7. Pavol Ondreáš: Vypneme Európu 2 770
  8. Věra Tepličková: Kapitán je späť. Rozdal úlohy, funkcie a je pripravený 2 695
  1. Pavol Koprda: Zas to dopadlo tak, že deti sú doma. Pripravili sme online súťaž, ktorá deťom ukáže krásu matematiky!
  2. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  3. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  6. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  7. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Ušetrite pri kúpe predplatného SME.sk a zapojte sa do súťaže o luxusné ceny.


6. dec
Areál ZŠ Novomeského. Čerstvo dokončené športovisko má verejnosti slúžiť aj počas prázdnin.

Priestor pre šport i zábavu ponúka nový športový areál v Hloži, ktorá je miestnou časťou obce Beluša v Púchovskom okrese.


TASR 12 h

Diskusiu sledujte v utorok 7. decembra o 10. hodine.


6. dec
Zrážka áut si vyžiadala jednu obeť.

Na cestách Trenčianskeho samosprávneho kraja sa od začiatku roka stalo 1006 dopravných nehôd, čo je o šesť menej ako v rovnakom období minulého roku.


TASR 13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mladého muža pritlačil pracovný stroj, zraneniam podľahol.


11 h

Na bojnickom OAIM mali v posledných dňoch hospitalizovaných viacero obéznych pacientov s koronavírusom. Nedostatok zdravotných sestier sa podpísal pod to, že nemocnica na internete požiadala o pomoc fyzicky zdatných mužov.


10 h

Spôsobil škodu neúmyselne. Starosta žiada úhradu v plnom rozsahu.


6. dec

Po Vianociach zatvoria všetky neesenciálne obchody vrátane predajní obuvi a domácich potrieb.


8 h

Blogy SME

  1. Miroslav Kollár: POLITICI - NEZNEUŽÍVAJTE A NEZAVÁDZAJTE SENIOROV !!!
  2. Lubomir Zahora: Koľko je známych zriedkavých ochorení
  3. Ján Šeďo: Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali.
  4. Ľudovít Mravík: Covid-19: Po stopách Covidu. Relevantné údaje! Situácia v Európe: Česko epicentrom!
  5. Otilia Horrocks: Aký je Váš plán B?
  6. Víťazoslav Würschner: Vážení redaktori Plus JEDEN DEŇ
  7. Jano Richter: Dnešnému jubilantovi
  8. Martin Sukupčák: Máme sprostý národ, teda aspoň značnú časť.
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 12 668
  2. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 5 004
  3. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 330
  4. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 986
  5. Vanda Tuchyňová: "Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá ! 3 806
  6. Věra Tepličková: Je Igor nenormálny, alebo si iba vychutnávame dôsledky rozhodnutí primitívneho národa? 3 575
  7. Pavol Ondreáš: Vypneme Európu 2 770
  8. Věra Tepličková: Kapitán je späť. Rozdal úlohy, funkcie a je pripravený 2 695
  1. Pavol Koprda: Zas to dopadlo tak, že deti sú doma. Pripravili sme online súťaž, ktorá deťom ukáže krásu matematiky!
  2. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  3. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  6. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  7. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu