Štvrtok, 6. máj, 2021 | Meniny má HermínaKrížovkyKrížovky

Aj v minulosti sme bojovali s epidémiami a následnou krízou

Epidémie a následné hospodárske krízy už ľudstvo zažívalo pred stovkami rokov. Následkom však bol aj rozvoj vedy a medicíny. Karanténu poznáme už od 14. storočia, očkovanie už od Márie Terézie.

V maske mali vonné látky.V maske mali vonné látky. (Zdroj: archív SME)

Choroba, s ktorou sa aktuálne pasuje svet od roku 2019, nie je prvou veľkou pandémiou, ktorá zasiahla našu spoločnosť. Celé dejiny Európy sú popretkávané morovými ranami, cholerovými pandémiami či inými nákazami neznámeho pôvodu.

Bola tu cholera aj čierna smrť

Ako sa naši predkovia dokázali vyrovnať s útokom neviditeľného nepriateľa, ako sa chránili, liečili a v čom sa ich boj proti epidémiám líši od toho nášho?
„Mor a iné vysoko nákazlivé ochorenia ničili Európu viac-menej v pravidelných intervaloch až do približne 18. storočia. Prvý dochovaný písomný záznam, ktorý stručne hovorí o chorobe obrovského rozsahu, máme z čias byzantského cisára Justiniána I. v 6. storočí. Treba však povedať, že epidémie sužovali svet už oveľa skôr, no v menšom, lokálnom rozsahu,“ povedala Dominika Kukučová, historička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.

SkryťVypnúť reklamu
Neprehliadnite GALÉRIA: Novorodenci zo stredného Považia Čítajte 

Avšak tá najväčšia morová epidémia v Európe, na ktorú sa s hrôzou spomína dodnes, je bezpochyby epidémia takzvanej čiernej smrti alebo súčasníkmi nazývaná aj Veľké umieranie.

„Naplno prepukla v roku 1348 a trvala ďalšie tri roky. Za tento čas si stihla vyžiadať až tretinu vtedajšieho obyvateľstva Európy. Čierna smrť sa začala šíriť v strednej Ázii z okolia Balchašského jazera smerom do Indie a Číny,“ pokračuje Kukučová.
Do Európy sa mor dostal po obchodných cestách, hlavne Hodvábnou cestou, ale i vďaka námorným obchodníkom.

„Prvýkrát sa jej príznaky objavili už v roku 1347 v Messine, v Taliansku. Z talianskych prístavov sa mor nekontrolovateľne rozširoval po Apeninskom polostrove do Francúzska, Španielska, Nemecka, Anglicka, dostal sa dokonca až do Škandinávie. Enormne rýchlemu šíreniu epidémie moru prispeli aj neúrodné roky a hladomor, ktorý oslabil obyvateľov v 1. polovici 14. storočia.“

SkryťVypnúť reklamu

Ľudia vtedy verili, že fyzio-logické procesy v ľudskom tele závisia od astrologických vplyvov, respektíve verili, že mor je spravodlivým Božím trestom.

Karanténa začala v 14. storočí

Rovnako ako dnes, i v minulosti boli ľudia proti novému neviditeľnému nepriateľovi, o ktorom nič nevedeli, bezradní.

„Lekári boli bezmocní, no túžba zachrániť čo najviac životov ich hnala vpred. V minulosti nemali lekári k dispozícii také moderné technológie, ako majú dnes. Neexistovali chemické laboratóriá, kde pracovali na vývoji vakcín alebo kde by mohli študovať a analyzovať nový vírus a jeho mutácie. Navyše doboví lekári nevedeli rozlíšiť takzvanú pľúcnu a bubonickú formu moru a riadili sa len vedomosťami z vlastnej praxe a ich najbežnejšie využívanou metódou liečby bolo púšťanie žilou,“ povedala historička Kukučová.

SkryťVypnúť reklamu

Identifikovať bacil, ktorý spôsobil pohromu v 14. storočí, sa podarilo až v 19. storočí Alexandrovi Yersinovi. „Už v minulosti ľudia vedeli, že najrozumnejším spôsobom prevencie je útek zo zamorených oblastí. V 14. storočí sa už stretávame aj s pojmom karanténa. Ako prvý zaviedli povinnú karanténu námorníkov, obchodníkov v Raguse, v dnešnom Dubrovníku, kde museli ostať v izolácii 30 dní,“ pokračuje Kukučová.

Ak sa u nich neprejavili žiadne klinické príznaky, boli vpustení do mesta.
„Slovo karanténa je odvodené od talianskeho spojenia quaranta giorni, teda štyridsať dní. Benátky karanténu predĺžili až na 40 dní. Vďaka nim sa dnes toto často skloňované slovo dostalo do našich slovníkov.“

Liečili najmä modlitbami

Ani v dnešných časoch nevieme presne určiť, ktorý liek je najvhodnejší na liečbu vírusu. Našťastie, veda a výskum idú vpred. Vedci stále prichádzajú s novými zisteniami.

„Experimentom sa nebránili ani naši predkovia. Treba pripomenúť, že náš spôsob liečby sa diametrálne líši od tej z dôb minulých, a to vďaka napredujúcej vede a technológiám. V minulosti považovali ľudia za najúčinnejšiu zbraň vieru v Boha, modlitbu a púte. Vznikali rôzne hnutia, ktorých členovia sa snažili sebaobetovaním, askézou, procesiami a púťami odvrátiť nákazu,“ povedala Kukučová.

Takým hnutím boli napríklad flagelanti. „S obdobím čiernej smrti sa nám spája aj desivý obraz doktora v maske so zobákom, ktorý pretrval až do novoveku. Maska v tvare zobáka mala nositeľa chrániť pred nákazou. Vzduch v zamorených priestoroch sa zvykol dezinfikovať dymom z rôznych liečivých bylín. K obľúbeným patrila napríklad šalvia.“

Pozornosť predstaviteľov krajín k otázke verejného zdravia a prevencie infekčných ochorení sa obrátila až v 17. storočí. „V Uhorsku sa prvé protipandemické opatrenia zaviedli až za vlády Jozefa I. v 18. storočí. Jeho nástupca Karol III. založil zdravotnú komisiu. Mária Terézia nechala vybudovať hraničné kontrolné stanice, kordóny, ktoré stáli hlavne na východných hraniciach ríše. Boli zriadené karanténne stanice, v podobe malých obytných domov, kde ľudia museli prečkať karanténu,“ pokračuje historička.

Tu museli v čase možného prepuknutia pandémie zostať aj tri mesiace. „To malo neblahý dosah najmä na obchodníkov, kupcov, remeselníkov. Každé porušenie opatrení sa trestalo, neraz aj odňatím slobody. Ako tvrdí uznávaná historička Tünde Lengeylová, zdravotnícke komisie sa viac sústredili na prevenciu pred ochorením než na samotnú liečbu choroby,“ povedala Kukučová.

Dôraz sa teda kládol na ochranu a prevenciu. „Napríklad počas 30. rokov 19. storočia sa prehnala Uhorskom vlna cholery. Aby sa zabránilo jej šíreniu, úrady vydali rozkaz dezinfikovať studne. Čo sa však nestretlo s pochopením u sedliackeho obyvateľstva, ktoré si myslelo, že ich vrchnosť chce otráviť.“

Zlomom bol objav vakcinácie

Prevenciou proti šíreniu infekčných ochorení je vakcinácia, očkovanie, ktorú poznáme vďaka francúzskemu biológovi a chemikovi Louisovi Pasteurovi.
„Ten prvú vakcínu vytvoril v druhej polovici 19. storočia. Pôvodne sa malo jednať o vakcínu proti bakteriálnemu ochoreniu hydiny, vtáčej cholere. Neskôr sa vakcína prvýkrát použila na ľudskom organizme v boji proti kiahňam,“ povedala historička Kukučová.

Postupne sa myšlienka vakcinácie ako prevencie pred šírením nákaz a chorôb rozšírila takmer do celého sveta. „V roku 1768 sa začalo očkovať aj v Rakúsko-Uhorsku na popud Márie Terézie. Ona sama sa nechala aj s celou rodinou zaočkovať proti kiahňam. Tak ako aj dnes, aj vtedy sa veľká časť obyvateľov stavala k očkovaniu s nedôverou.“

Epidémie mali dosah na spoločnosť

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C7WCD na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M7WCD na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  2. Chcete mať pasívny príjem vďaka investovaniu? Ako začať?
  3. Prieskum odhalil slabiny slovenských firiem. Na čo si dať pozor?
  4. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  5. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  6. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  7. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  8. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  9. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička
  10. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je
  1. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  2. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  3. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  4. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  5. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  6. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  7. Ako zabezpečiť vhodné podmienky na dôstojnú prácu?
  8. Moderná drevostavba s vlastným rukopisom
  9. Prieskum odhalil slabiny slovenských firiem. Na čo si dať pozor?
  10. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 57 989
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 18 390
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 14 690
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 11 931
  5. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 9 230
  6. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 8 220
  7. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 7 755
  8. Tipy od delegátky: Egypt má veľa turistami neobjavených miest 7 151
  9. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 7 109
  10. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 6 923
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Lipa na cintoríne v púchovskej mestskej časti Vieska - Bezdedov sa stala prvým chráneným stromom v katastri mesta Púchov.

8 h
V Dubnici nad Váhom máj ozdobli školáci

Už v antických časoch Etruskovia, Rimania a tiež starovekí Gréci stavali na svoje domy a hospodárske budovy malé stromčeky v domnienke, že ich ochránia pred negatívnymi silami, zlými duchmi a chorobami.

15 h

Čo hovorí olympijský víťaz na očkovanie športovcov a politické napätie okolo letnej olympiády? Pozrite/vypočujte si zaujímavý rozhovor.

16 h
ilustračná foto

Klientov a zamestnancov obecného zariadenia opatrovateľskej služby v Beluši zaočkovali prvou dávkou vakcíny proti COVID-19 zdravotníci z Ilavy.

5. máj

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľudia berú zdravie na ľahkú váhu a sú málo informovaní o možných rizikách, tvrdí Oleksandr Olashyn.

4. máj

Muž jazdil po republike vlakom, keď sa mu minuli peniaze, túlal sa hladný po okolí Dolného Kubína.

12 h

Mercedes vyletel zo zákruty. Na mieste, kde sa stala nehoda, osadili bicykel duchov.

2. máj

ÚFP im dôrazne neodporúča dohrať tri ligové kolá.

10 h

Už ste čítali?