Zároveň je aj manažérom športového oddelenia SZĽH.
Ako hodnotíte uplynulý ročník Slovenskej hokejovej ligy?
Tým, že vidina priameho postupu do extraligy zostala ešte z minulej nedokončenej sezóny, tak som mal veľké očakávania.
EŠTE SA DOČÍTATE
- Ako Konečný vníma fakt, že v extralige pôsobia menej tradičné kluby ako Detva alebo Nové Zámky a chýba tam Martin alebo Žilina
- Ako sa pozerá na to, že Andrejovi Šťastnému Slovan ešte stále dlhuje peniaze
- Čo si myslí o mladých "košikároch" v reprezentácii
- Akú pozíciu majú pred svetovým šampionátom v reprezentácii Považskobystričania
- Či v lete niekedy brigádoval
- Či sa už oženil s moderátorkou verejnoprávnej televízie Oľgou Hamadejovou
- Čo robí v televíznom štúdiu, keď nie je na kamere
Celý rozhovor si môžete prečítať aj v aktuálnom vydaní týždenníka MY Považský Obzor
Veľká škoda, že na zápasoch nemohli byť diváci, lebo vyvrcholenie sezóny malo svoje grády. Žilina bola dominantná v základnej časti, ale ako sa hovorí, play-off je nová súťaž. To sa ukázalo vo finále, postup jej vyfúkla Spišská Nová Ves.
Celkovo som však rád, že sezóna sa vôbec odohrala. Všetci dobre vieme, že výnimka pre profesionálne súťaže sa nerodila ľahko, zvlášť pre SHL, ale nakoniec sa aj za splnenia prísnych protiepidemiologických opatrení mohlo hrať, za čo ďakujem aj jednotlivým klubom SHL.
Subjektívne sa teším aj z rôznych marketingových aktivít, ktoré sa v SHL túto sezónu objavili, ako napr. jednotný dizajn dresov, hokejové kartičky a pod.
Prekvapilo vás finále?
Žilina bola v pozícii favorita. Ale Spišiaci vyskladali tím pred play-off veľmi dobre. Využili záver prestupového obdobia na získanie zaujímavých akvizícií.
Veľa sa o nich nerozprávalo, ale keď sa pozriete na ich súpisku, tak je v nej veľa skúsených hráčov a aj tých, ktorí majú veľký potenciál.
A čo rodná Považská Bystrica, akú mala podľa vás sezónu?
Play-off bolo dobré. Škoda, že aspoň jeden zápas nebol víťazný. Ale boli to tesné duely a chalani sa nemajú za čo hanbiť, favorizovanú Žilinu poriadne potrápili.
Spýtam sa aj na najvyššiu súťaž. Pôsobia v nej aj kluby s menšou tradíciou, ako Detva alebo Nové Zámky. Nechýbajú v extralige hokejové bašty ako Martin?
Treba povedať, že Detva alebo Nové Zámky si extraligu opakovane obhájili. Nové Zámky prešli cez predkolo play-off, Detva mala historicky najlepšiu sezónu. Po športovej stránke tam žiadny problém nevidím.
Keď sa rozprávame o tradičných kluboch, akým je Martin, ktorý má silnú fanúšikovskú základňu, tak je jasné, že fanúšikovia by extralige pomohli. Kluby, ktoré hrávali extraligu, si ju budú musieť vybojovať naspäť sami.
Ešte ako hráč ste pôsobili v hráčskej asociácii. Ako vnímate fakt, že ďalšiemu Považskobystričanovi Andrejovi Šťastnému stále jeho bývalý klub Slovan Bratislava dlhuje peniaze?
Sú to interné veci medzi Andrejom a Slovanom. V ňom sa menil majiteľ, dlh je ešte z čias bývalých majiteľov.
Rieši sa to, nie je to nič príjemné. Ale verím, že sa to vyrieši a Andrej bude spokojný.
Poďme aj k reprezentácii. V nej sa v dobrom svetle ukazujú dorastenci, čo je asi dobrý signál do budúcnosti, však?
Všetci traja, Juraj Slafkovský, Šimon Nemec aj Samuel Kňažko, hýria pohybom, sú zdravo sebavedomí. Neodhadzujú puky, snažia sa byť kreatívni.

Držím im palce, tým, že sa tento rok z áčka nevypadáva, tak je priestor na to, aby sme dali šancu mladým chalanom.
Je to investícia do budúcnosti, chalani nám to môžu o pár rokov vrátiť.
Ako sa pozeráte na pozíciu trojice Považanov, Miloša Bubelu, Miroslava Muchu a Daniela Gachulinca?
Som veľmi rád, že sú tam, keby bol zdravý Andrej Šťastný, tak by boli štyria. To je skvelá reklama aj pre naše mesto, pre hokejový klub.
Veľmi im držím palce, káder sa bude obmieňať po skončení európskych líg.
Je to len na nich, aby v prípravných zápasoch presvedčili trénerov, že tam patria.
Minulý rok ste museli odložiť plánovanú svadbu s moderátorkou verejnoprávnej televízie Oľgou Hamadejovou. Už ste svoji?
Pôvodne sme mali mať svadbu už vlani v apríli, ale pre pandémiu sme ju museli posunúť. Ale od šiesteho septembra už som ženatý a zo slečny Hamadejovej je pani Konečná.
Ako hráč ste pôsobili vo viacerých kluboch. Kde vám bolo najlepšie?
Nad týmto som sa ani nezamýšľal. V živej pamäti mám ešte bronzovú sezónu so Žilinou spred štyroch rokov.
Ale každý klub, v ktorom som pôsobil, mi niečo dal po hokejovej aj osobnostnej stránke. Som rád za hokejovú kariéru, lebo ma pripravila do života.
Prečo ste už v tridsiatke zavesili korčule na klinec?
Bol to súbeh viacerých faktorov. Jednak opakujúce sa zranenie ramena, mal som ísť na tretiu operáciu. Povedal som si, že mi to za to nestojí. Hľadal som aj nejakú motiváciu posunúť sa v živote.
Som vďačný za príležitosť prejsť plynule z hráčskej pozície do tej funkcionárskej. Snažím sa, aby moja práca bola prospešná.
Teším sa, že som zostal pri hokeji, poznám to prostredie, ľudí a tak sa mi niektoré veci riešia ľahšie.
Vraj ste ako hokejista v lete aj brigádovali, je to pravda?
Ale áno, niekoľko rokov dozadu som vypomáhal jednému známemu, vôbec mi to neublížilo. Hráčske zmluvy sú 8-, 9-, výnimočne 10-mesačné.

Je vtipné, že pár týždňov som tam brigádoval aj s Danom Gachulincom, ktorý je teraz v reprezentácii.
Nemyslím si, že je na tom niečo zlé. Naopak, človek by sa mal obzerať aj po iných činnostiach. Je to v protiklade s tým, ako vnímajú hokejistov niektorí ľudia.
Myslia si, že profesionálni hráči na Slovensku zarábajú tak, že nemusia riešiť nejaké brigády. Ale nebol som prvý ani posledný, ktorý si takto vypĺňal čas medzi sezónami.
Vídavať vás aj v štúdiu verejnoprávnej televízie, kde cez prestávky analyzujete herné situácie. A čo počas tretín, kedy nie ste na kamere, dáte si s moderátorom aj nejaké to pivko?
(Smiech) Určite nie, z tohto pohľadu je to veľmi striktné. Jedine tak po zápase. Ale už si ani nepamätám, kedy sme boli po zápase na pivo, možno na domácich majstrovstvách sveta.
V štúdiu riešim počas tretín analýzy, musím sledovať hru, je to pomerne hektické. Na nejaké uvoľnené veci nie je priestor.