Stavanie mája je tradičný zvyk spojený s príchodom jari a tiež životom mladých ľudí. No už v antických časoch Etruskovia, Rimania a tiež starovekí Gréci stavali na svoje domy a hospodárske budovy malé stromčeky v domnienke, že ich ochránia pred negatívnymi silami, zlými duchmi a chorobami. Tu mali ozdobené stromčeky ochrannú funkciu, dnes sú skôr symbolom lásky.
Význam mája sa postupne menil
Pôvodne bolo umiestnenie tohto symbolického stromu odlišné, ako je to dnes.
„V stredoveku sa máj staval predovšetkým pred kostol, radnicu a pred domy spoločensky významných osôb, napríklad cechmajstrov,“ povedala Petronela Rágulová, etnologička z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.
Stredoveký máj mal tak viac informatívnu úlohu. „Neskôr, približne od 15. až 16. storočia, sa máj dostal do významovej polohy, v ktorej je dodnes. Tým je výraz lásky muža k žene,“ doplnila etnologička.

Mal však oveľa záväznejšiu platnosť. „Postavenie mája bolo chápané ako vyjadrenie vážneho záujmu o ruku vyvolenej.“ Vážnosť tejto symboliky klesla s príchodom nových právnych pravidiel.
„V polovici 16. storočia sa konal Tridentský koncil (1545 – 1563), ktorý stanovil presné pravidlá pri uzatváraní kresťanských manželstiev. Platnosť manželstva bola podmienená cirkevným sobášom. Stavanie májov sa tak stalo menej záväzné,“ povedala Petronela Rágulová.
Kvôli tradícii mizli lesy
V minulých dobách mala tradícia stavania mája aj odvrátenú stranu.