Svet sa v rozmedzí rokov 1939 až 1945 ocitol v jednom z najväčších globálnych konfliktov. Zúrila 2. svetová vojna, ktorá si vyžiadala ohromné množstvo materiálnych škôd, no najmä milióny vyhasnutých ľudských životov.
Zbrojovka bola strategická
Hlavnou obživou a náplňou práce obyvateľov Považskej Bystrice bolo spočiatku poľnohospodárstvo. „Všetko sa zmenilo, keď bola povýšená v roku 1914 na veľkú obec. Vývoj strojární v meste má svoju vlastnú bohatú históriu.
V stručnosti povedané, v roku 1929 sa v kuloároch šepkalo, že do Považskej Bystrice budú presťahované muničné a kovodelné závody firmy Roth z Bratislavy,“ povedala Dominika Kukučová, historička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici. Dôvodom sťahovania závodov na Považie, ktoré bolo chránené horami, bol fakt, že Československo nemalo z politických dôvodov po 1. svetovej vojne najlepšie vzťahy s Maďarskom, Rakúskom ani Nemeckom.

„Firma Roth potrebovala závody umiestniť na strategicky bezpečné miesto. Voľba padla na Považskú Bystricu. V roku 1929 sa začalo s výstavbou. V rokoch 2. svetovej vojny sa strojárne rozširovali a boli začlenené do koncernu Herman Göring Werke, tým pádom ich ovládli Nemci,“ doplnila Kukučová. Závod produkoval muníciu, strelivo, zbrane, ktoré putovali na front.
„Samozrejme, celá výroba sa tematicky orientovala na zbrojárstvo. Aj počas vypuknutia SNP ostávala pod nemeckou správou, pretože bolo takmer nemožné zbrojovku obsadiť vzhľadom na dobré strategické rozmiestnenie nemeckých jednotiek.“
V tomto období bola pod zbrojovkou vybudovaná sieť podzemných krytov, pretože pravdepodobnosť nebezpečenstva náletov bola vysoká.
„V prípade núdze sa mala výroba, respektíve jej časť, premiestniť do podzemia. Rozmiestnenie krytov bolo prísne tajné, informácie o nich nemalo ani samotné vedenie mesta.“
Najviac bombardovania bolo na konci
Obyvatelia žili počas vojny v neustálych obavách z ofen-zívy nepriateľských vojsk.
„Vďaka charakteru miestnej fabriky, strategicky vhodne umiestnenej, sa mohlo