Obec Mojtín pod vedením starostu Františka Staňa prešla od neznámej dedinky v Púchovskom okrese k obci s medzinárodnou reputáciou a kompletnou heraldikou. Stáva sa obľúbenou lokalitou pre mladé rodiny. V obci rozbiehajú viaceré projekty, ktoré život v objatí hôr ešte viac zatraktívnia. V polčase aktuálneho funkčného obdobia starostu už môže hodnotiť, kam sa napriek pandémií Mojtín posunul.
Ste v polovici funkčného obdobia svojho pôsobenia v samospráve. Tieto roky sú absolútne špecifické, odlišné od predošlých. Ako by ste tento čas zhodnotili?
Tak, ako sa mení vláda, menia sa aj starostovia a primátori, to je, samozrejme, zo zákona. Každá zmena so sebou niečo prináša. Nie som tu však preto, aby som hodnotil kvalitu iných orgánov, s ktorými spolupracujeme. Prioritne ma zaujíma náš región, náš občan. Môžem zodpovedne prehlásiť, že k určitým zmenám došlo. Všetko však chce svoj čas. Aj dieťa, aby sa narodilo, potrebuje svoj čas, ak je to zavčasu je zle, aj neskôr je zle. Takže dajme priestor ešte určitým veciam a uvidíme, v čom sa v tej našej politike udeje, niečo konkrétne pre občana. Zmena však už nastala, môžem zodpovedne prehlásiť, že komunikácia s ministerstvami je lepšia, odpovede máme do troch, štyroch dní. Život ma naučil, že riešim radšej priamo s ministerstvami, nepotrebujem sa pýtať, čo mám a čo nemám robiť. My na týchto malých úradoch musíme robiť všetko. Snažím sa to teda zatriediť tak, aby som veci rovno riešil. V obci sa mi vymenili piati poslanci, pracuje sa mi teda inak. Ak mám bilancovať, finančne je to lepšie, aspoň v platobnej disciplíne. Musíme sa však prikryť len takou perinou, na ktorú máme a súčet daní nepustí. Preto často musím hľadať sekundárne zdroje zo štátneho rozpočtu alebo Európskej únie. Je to len o tom, či chceme.
Čo by ste vyhodnotili ako najdôležitejšiu udalosť alebo rozhodnutie pre vašu obec za minulé dva roky?
Funkčné obdobie starostu je na štyri roky, vízie a plány teda neviem uskutočniť v jednom roku ani v dvoch. Dva roky sú veľmi krátka doba, aby mohlo prejsť od plánu k uskutočneniu. Takže aj to, čo sme v uplynulom roku urobili, sme pripravovali niekoľko rokov dopredu. Jednou z najväčších akcií bola sanácia skalného brala, nazval by som to skôr operáciou. Podarilo sa nám odstrániť tridsať- až štyridsaťročnú hrozbu, že toto bralo spadne. Podarilo sa nám to zhotoviť v priebehu necelého roka a preinvestovali sme za tak krátke obdobie 1,6 milióna eur. Boli sme však pripravení, pripravili sme si akčný plán. Som hrdý na to, že sme to s našimi ľuďmi dokázali. Aj v našej krajine sú skvelí odborníci. Ďalším úspechom bolo to, že naši poslanci prijali uznesenie, kde sme vytvorili obecnú firmu, Samostatné obecné družstvo. Podstatou je to, že by sme si chceli sami hospodáriť na našich majetkoch. Veľa pozemkov v obci patrí Slovenskému pozemkovému fondu, aj okolité lesy sú rozdrobené a obhospodarujú ich štátne lesy. Tie by sme chceli stmeliť a hospodáriť si sami, ako jedno spoločenstvo. Benefitom pre nášho občana je zhodnotenie, ktoré mu vieme dať a zároveň vieme zachovať vlastnícke práva. Poľnohospodárstvo a lesníctvo v regióne by malo byť prioritou, aby nám pôda neležala ľadom.
Ako ste sa vysporiadali s prekážkami v čase pandémie? Ovplyvnili opatrenia plány vo vašej obci?
Áno, ovplyvnili, aj keď musím povedať, že poznám neriešiteľnú situáciu. Skomplikovalo nám to najmä práve náš zámer so stmelením pozemkov, pomoci pre občanov v prevode vlastníckych práv na pôde, ktorú užívajú. Potrebujeme tých ľudí dať dokopy a to v čase pandémie nie je možné. No každá situácia sa dá vyriešiť. Musíme sa spojiť a zabrať, aby sme na podobné situácie boli lepšie pripravení. Armáda nám pomohla, keď bolo potrebné zabezpečiť testovanie. No zabrali sme sami. Po čase sme sa rozhodli, že naši ľudia sa budú radšej testovať v Beluši. Hustota ľudí v obci je 431 ľudí, no pri testoch to vyšlo viac ako 700, to znamená väčšie riziko šírenia vírusu. Preto sme sa rozhodli, že testovať v obci nebudeme, aby sme nezvyšovali mobilitu.
Oddialili sa vám investičné plány?
Chceme vybudovať kanalizáciu, čo sa odkladá. Všetko chce svoj čas, no komunikujem s ministerstvami a vybavujem ďalej. Takisto riešim zasieťovanie brala, lebo nejaké drobné zosuvy pokračujú. Sme však v akčnom pláne na sanáciu skaly, takže to bude, len sa nám to trochu oddialilo.
Robíte nejaké aktivity, aby ste do obce prilákali mladé rodiny? Čo pripravujete do budúcna?
Keď som plný očakávania nastúpil do funkcie pred rokmi, naša obec ani nebola uznaná, nemali sme erb ani pečať. Všetko sme to však dali do poriadku a v rámci obcí sme vo všetkých štruktúrach. Pomaly sa o nás začína dozvedať celé Slovensko, ale aj zahraničie. Pripravujeme akciu, kedy pôjdeme slávnostný akt pochodu v slávnostných uniformách na koňoch do Rumunska, je to asi 500 kilometrov. Podarilo sa nám vybaviť, že ministerstvo obrany má nad touto akciou záštitu. Ide o akt uctiť si 190. výročie úmrtia nášho najstaršieho vojaka. V obci sme rozvírili život. Na prvom obecnom plese bolo pár desiatok ľudí. Teraz by som potreboval väčší kultúrny dom. Taktiež Partizánsky guláš je veľký úspech. Chcem vybudovať aj geriatrické centrum, to je môj veľký projekt. Potrebujeme využiť školu, ktorú tu ľudia postavili vlastnými rukami. No počet detí stúpa, už ich je tu 24 do veku šesť rokov. Chceme postaviť aj obecný bytový dom a na prízemí by sme spravili materskú školu. Taktiež by sme chceli zorganizovať množstvo spoločenských udalostí. Najdôležitejší je však pochod do Rumunska po stopách najslávnejšieho rodáka. Sám mám nachystaný dobový kroj, ktorý mi ušil syn.
