kusia. Mesto v územnom pláne predpokladá zásobovanie z centrálneho tepelného zdroja a čerpať úver 250 miliónov korún. Výčitky smerovali voči mestu, prečo pri rekonštrukcii a modernizácii tepelného hospodárstva, keď mesto zadávalo projekty, neoslovilo spoločenstvá vlastníkov bytov, či nemajú záujem budovať si lokálny zdroj. „O to menší by bol úver, o to menej by sa zaťažil mestský rozpočet. Ani jeden výrobok plynových kotolní sa nevyrába, aby nespĺňal európske emisné limity. Vybavili sa peniaze z eurofondov, aby sa nezaťažil mestský rozpočet?“ pýtal sa Vladimír Krošlák, predseda jedného zo spoločenstiev bytov v meste. „Osvojili sme si technológiu vlastného vykurovania, prečo ju budovať. Navštívili sme hotel Wili a podľa klimatických podmienok vychádza 50-percentná úspora, navštívili sme Bánovce nad Bebravou, taktiež majú skúsenosti s 50-percentnou úsporou, Považskú Bystricu. Tam nerobia prieky, ako robí naše mesto. Rešpektujú práva občanov. Tí, ktorí nedostali povolenie na vlastné vykurovanie, oznámili to na protimonopolný úrad. Mestské bytové podniky za zneužívanie dominantného postavenia na trhu dostali pokutu,“ doplnil V. Krošlák.
Michal Bizoň sa zameral na látky znečisťujúce životné prostredie, na oxidy dusíka vznikajúce spaľovaním plynu. Poukázal, že je spracovaná komplexná štúdia centrálneho vykurovania, nie však na prevádzky drobných zdrojov rozptýlených v meste, čo je závažné na ovplyvnenie kvality životného prostredia, najmä ovzdušia. Býva neďaleko kotolne a podľa štúdie vie, že jeho bezprostredné okolie vôbec nie je zaťažené imisiami. Obavu má, ak by navôkol pribudli komíny z lokálnych kotolní.
Jeden z poslancov dal otázku, ak sa 250 miliónov obrazne povedané zakope do zeme a mesto sa nebude schopné ekonomicky vyrovnať s touto dlžobou, kto bude konkrétne zodpovedný, iný označil túto debatu za insitnú.
Autor: zum