„V práci som písala o tom, že chcem byť astronautka a skúmať vesmír a pre originalitu som pridala obrázky. Našla som aj jeden kreslený obrázok z detstva, kedy som si často kreslila hviezdičky a mesiac, tak som ho poslala s prácou,“ upresňuje Katarína. Aj keď sa jej toto zamestnanie vždy veľmi páčilo, už z neho vyrástla a v súťaži ho použila len ako originálny, no nerealizovateľný nápad.
Odmenou za snahu a čas jej bola cesta do vysnívaného Paríža. „Najviac sa mi páčila atmosféra, ktorá v Paríži vládne. Ľudia sa nikam neponáhľajú, sedia v kaviarničkách, čítajú noviny, žiaden stres, všade vládne pohoda. Aj keď je v doprave chaos, nikto po nikom nekričí, ľudia sú uvoľnenejší. Sadnú si na námestí na schody, rozložia sa pri fontáne, pozerajú len tak v Luxemburských a Tuillerských záhradách, rozprávajú sa..,“ popisuje svoje parížske zážitky Katarína. Pôvodne svoje šance považovala za beznádejné. Ostatným spolužiakom sa do písania vraj veľmi nechcelo, a keď sa dozvedeli, že vyhrala, boli prekvapení. Podľa pravidiel súťaže je povinnosťou výherkyne aj spracovanie reportáže z cesty. Je hotová a podľa slov autorky už čaká len na poslednú úpravu profesorky.
Autor: zum
