Platí ten, kto zahodí

Jaroslav Ďurkovský st. z Považskej Bystrice tvrdí, že východiskom z množstva fliaš je separovanie. „Treba stanoviť slušnú výkupnú cenu. PET fľaše sú nezničiteľnou surovinou a odpadom zároveň.“ Podľa jeho slov sa dá zo spracovaných fliaš vyrobiť množstvo odolných výrobkov. „Hračky, lavičky v parku, stavebné materiály... V tomto prípade sa môžeme baviť nielen o fľašiach, ale o všetkých vyhadzovaných umelých hmotách celkovo,“ dodáva Ďurkovský, ktorý má podľa jeho slov pripravených niekoľko možností a zlepšovákov pri ich likvidácii. „Stačí sa na fľašu postaviť a zlisovať ju. Zálohovanie PET fliaš by nám iba komplikovalo život.“
Čo hovoria však odborníci? Posledná štúdia, ktorá stála údajne 3,5 milióna korún, obsahuje podľa Ladislava Hegyiho z Priateľov Zeme rad hrubých, overiteľných odborných chýb. „Štúdia nezohľadňuje príjmy systémov zberu. Pri zálohovaní sú tieto príjmy deväťnásobne vyššie ako u triedenia zberu. Za posledné roky separovaný zber z obalov postupne pohlcuje krajiny, kde táto myšlienka prišla na svet, posledné čísla hovoria až o osemnástich percentách. Vratné opakovane používané obaly sú podľa viacerých vedeckých štúdií šetrnejšie k životnému prostrediu a lacnejšie pre spotrebiteľov. Ak by sa podarilo zvýšiť podiel nápojov vo vratných opakovane používaných obaloch, znížila by sa produkcia odpadov, šetrili by sa prírodné zdroje, energia a zvýšil by sa počet pracovných miest,“ tvrdí Hegyi. Podľa jeho slov by náklady pri vracaní fliaš pocítili iba znečisťovatelia - platí ten, kto obal nevráti, ale zahodí.