MOJTÍN. V srdci Strážovských vrchov sa ukrýva malá horská dedinka. Jej etnologická história je však unikátna. Bohatú históriu zaznamenali viacerí etnológovia a historici z regiónu. Zaujímavosťou je, že Mojtín je jednou z najvyššie položených obcí Považia.
Archeologické nálezy sú z doby kamennej
Osídlenie lokality Mojtína začalo ešte v dobe kamennej. „Medzi prvých obyvateľov tohto, kedysi pomerne ťažko prístupného územia, možno zaradiť ľud púchovskej kultúry z doby laténskej, čo je mladšia doba kamenná, a ľud mladšej doby rímskej,“ povedala Dominika Kukučová, historička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici. Prítomnosť týchto kultúr dokazujú i archeologické nálezy.
„Sekeromlat z mladšej doby kamennej, črepy z doby laténskej, spona z mladšej doby rímskej sa v katastri obce a v jej blízkosti našli.“

Práve rímska spona, nájdená na tomto území, poukazuje na fakt, že ľudia púchovskej kultúry prichádzali do styku s rímskymi provinciami, predovšetkým za účelom obchodovania. „Prítomnosť ľudu púchovskej kultúry nám dokladá aj nález sídliska v polohe Vŕšky datovaného do 1. storočia pred Kristom.
Na tomto istom mieste neskôr nachádzame aj osídlenie stredovekého opevnenia zo 14. storočia.“
Vďaka mnohým miestnym názvom stále cítiť všadeprítomnú históriu. „Napríklad kopec zvaný Vŕšky niesol prv meno Hradisko. Vyviera pod ním prameň, kde kedysi chodili ženy máčať konope. Vďaka tomu ho dnes poznáme ako Močidlá či Periská,“ povedala historička.
Na obchodnej trase
Neďaleko obce Mojtín kedysi viedla starobylá, pravdepodobne obchodná cesta údajne zvaná Pruga. „Názov pruga v slovanských jazykoch označuje dráhu, železnicu, trať alebo pruh, čiže všetko súvisiace s cestou, putovaním a cestovaním.“
Pozostatky ďalšej historickej cesty sa našli v Beluši, časť Náklie. „Cesta viedla popri Jelenej skale pod Malenicou, popri starých slovanských mohylách pri Podmalenici, ťahala sa dolinou naprieč územím Mojtína na Javorinu a cez sedlo až pod Strážov.
Nad touto cestou držal stráž mojtínsky Vŕšok. Názvy ako Strážov, Stráža, Strážky, Strážske a podobne nám prezrádzajú, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o miesta, kde ste v minulosti mohli nájsť buď strážnu vežu, mýtnicu, či obranný fortifikačný objekt,“ povedala historička Kukučová. Mojtová pevnosť, ktorá mala obrannú funkciu a strážila severnú časť obchodnej cesty, bola vyplienená nájazdníkmi a Mojtín ostal na istý čas vyľudnený.
„Je fakt, že v rozmedzí 16. až 18. storočia sa Mojtín v písomných prameňoch takmer vôbec neobjavuje. Môžeme sa domnievať, že jeho premena v 16. storočí na zabudnutú samotu, temer bez obyvateľov, môže súvisieť s vpádom Turkov na naše územie. Tí po víťazstve pri Moháči v roku 1526 ovládli značnú časť Uhorského kráľovstva.“
V okolí Mojtína sa dokonca nachádza mnoho už zaniknutých stredovekých osád. „Ich viditeľné či hmatateľné pozostatky by sme hľadali len veľmi obťažne. Medzi takéto zaniknuté osady patrí napríklad osada Závratie či Sebedražie,“ doplnila Kukučová.
Obyvatelia pribúdali
V článku sa ďalej dočítate
- Ako sa vyvíjal rozvoj obce?
- Prečo na dve storočia Mojtín zmizol zo všetkých dokumentov?
- Ako sa živili obyvatelia Mojtína?
- Bola v minulosti v obci aj škola?
- Ako obyvatelia Mojtína prežívali vojnu?
- Poznáte najznámejšieho vojaka, najdlhšie slúžiace na svete? Ak nie, dozviete sa aj o ňom.
- Ak chcete spoznať históriu aj súčasnosť obce, máme pre vás zaujimavé tipy, čo by ste na potulkách mali navštíviť.