DOHŇANY. Roman Drozd vyštudoval informačné technológie a tomuto povolaniu sa venoval viac ako dvadsať rokov. Progres vo vývoji tohto odvetvia ho fascinoval a napĺňal novými impulzmi. Postupom času však aj takáto motivácia, ako vraví Roman, hnací motor, postupne vyhasla.
Do práce chodil s nechuťou, strácal energiu a uvedomil si, že je vyhorený a nešťastný. Po mesiacoch trápenia sa Roman rozhodol pre radikálny krok.
FOTO: Ohliadnime sa za prázdninami Čítajte Všetko predal a odišiel
Po tom, ako sa rozhodol zmeniť svoj život, zdôveril sa najbližšiemu okoliu. Reakcie však boli zväčša negatívne. „Moja rodina mi povedala, že som sa asi zbláznil a mám navštíviť psychiatra. Kamaráti sa mi smiali, že mám krízu stredného veku a radšej si mám kúpiť Porsche a nájsť dvadsaťročnú frajerku,“ povedal Roman Drozd. Jeho však pocit ťahal niekam inam. „Musel som vypadnúť, lebo by som to už neustál. Dal som výpoveď v práci, predal som byt v Bratislave, veci som uskladnil do skladu a päť mesiacov som sa len tak túlal so stanom a batohom.“
Ako dodal, s odstupom času to aj on sám vníma ako extrém. „Bol som absolútne mestský človek. Kupoval som si aj nakrájaný šalát a zrazu som sa rozhodol úplne odstrihnúť. Musím však povedať, že ma to zachránilo a zistil som, že som úplne iný človek.“
Keď si vyčistil myseľ a nabral novú životnú energiu, rozhodol sa usadiť. Náhodou našiel starší dom v okolí Dohňan a tam zakotvil. „Vždy som bol a aj som zostal trochu samotár. Táto lokalita mi maximálne vyhovuje,“ povedal Roman. Počas svojho putovania krajinou sa úplne odstrihol od sveta sociálnych sietí a virtuálneho priestoru.
„Vôbec mi to nechýbalo, práve naopak, až keď som sa toho zbavil, tak som zistil, koľko zla to dokáže narobiť. Preto som všetky účty zrušil.“
Potreboval projekt
Keď sa Roman Drozd usadil v obci na Považí, začal pociťovať potrebu niečomu sa intenzívne venovať. Vrátiť sa k povolaniu ítečkár však už nechcel. „Pri svojich potulkách som narazil pri Nitre na pána, ktorý sa zaoberá šľachtením exotického ovocia na naše podnebie. Zaobstaral som si nejakú tú figu, hurmikak, aróniu a začal som sa intenzívne venovať starostlivosti o tieto zaujímavé rastliny,“ povedal Roman. Táto aktivita ho absolútne pohltila. Zohnal si literatúru, zozbieral rady pestovateľov. „Robím to len tak, pre radosť a pokoj mysle. Zatiaľ nemám ambíciu niečo rozširovať.“
Zaobstaral si aj nejakú hydinu, pestuje si aj bežnú zeleninu. „Ak sa opýtate, či nepotrebujem peniaze, tak som zistil, že na život toho veľa nepotrebujeme. Mám slušnú rezervu, aj z predaja bytu mi dostatok ostalo. A moje náklady sú naozaj nízke,“ povedal Roman. Ako dodal, už prekonal skotnatenosť mysle, že treba všetko robiť podľa plánu a životnej etapy. „Je to hlúposť. Človek sa skutočne oslobodí až vtedy, keď prekoná svoju komfortnú zónu. Tá totiž v skutočnosti vôbec nie je komfortná, je to skôr väzenie ducha a mysle.“
Musel prerušiť kontakty
Zmena životného štýlu takýmto radikálnym spôsobom má aj odvrátenú stránku. Tá však podľa Romana nie je pre neho negatívna. „Moje okolie ma odsúdilo. Som u nich za blázna a čudáka. No ak vás niekto nepodporí v životných rozhodnutiach, nech už sú akékoľvek, nestojí za to, aby ste si ním zaťažovali myseľ.“
Rodinu si doposiaľ nevybudoval. Keď pracoval v Bratislave, ani na to nemal čas. „Nevnímam to ako zlý krok alebo že mi niečo ušlo. Tak to malo byť. A nebránim sa vôbec ničomu. Uplynulých dvadsať rokov som na rodinu ani nepomyslel. Teraz mi preblesklo hlavou, či by sa nejakej žene takýto život páčil,“ povedal Roman. Ako však dodal, nejde sa pustiť do hľadania partnerky, už úplne opustil plánovanie čohokoľvek. „Netýka sa to však mojich rastlín. Pri nich si starostlivo plánujem každý krok a venujem im maximum starostlivosti. Asi si tým nahrádzam to predošlé plánovanie všetkého, aby to nebol až taký šok,“ dodal so smiechom.
Veľa sa naučil
Keď sa Roman rozhodol, že sa ide venovať pomerne exotickým rastlinám, o záhradkárčení nevedel vôbec nič. „Nikdy som nevypestoval ani žeruchu na vate. Ale bola to výzva, ktorá ma pohltila.“ Na nový koníček sa zodpovedne pripravil. Má plnú policu zahraničnej literatúry o pestovaní a farmárčení.
„Bohužiaľ, v slovenčine toho moc nie je. Keďže som sa zbavil internetu, nechcel som do toho opäť spadnúť kvôli vyhľadávaniu informácií. Idem na to pekne po starom. Najskôr knižnice, potom nákup kníh s odbornou tématikou,“ povedal Roman.
Ako vraví, aj jeho telo si muselo zvyknúť na nový životný štýl. „Nebola to sranda, chytiť rýľ a lopatu. Po prvom raze som sa ráno takmer nepostavil. To ma však nakoplo ešte k niečomu, začal som športovať.“ Vďaka tomu sa cíti lepšie aj fyzicky.
„Už počas túlania sa po Slovensku som schudol 15 kíl. Teraz mám dokonca svaly, čo je u ítečkára takmer paranormálny jav,“ dodal Roman. Ako povedal na záver, naučil sa nič neľutovať a stratili sa aj pocity neúspechu a zlyhania. „Nič nie je zlyhaním ani neúspechom. Každý výsledok nás niekam posunie.“
