Minulý týždeň sa na považskobystrickom mestskom úrade konalo rokovanie o variantoch preložky hlavnej cesty I/61. Tvorila sa ponuka, z ktorej sa bude neskôr vyberať. Projektanti upravené varianty rozpracujú a v zatiaľ neznámom termíne predložia na verejné posudzovanie. Prípadné korekcie budú už len kozmetické.
Z problému riešenia dopravy v meste vznikol (najmä vďaka 10-ročnému odkladaniu riešenia) gordický uzol, s ktorým už nikto nechce mať nič spoločné. Najlepšie to vidieť na príklade politických strán, ktoré inak s veľkou chuťou komentujú a najmä kritizujú čokoľvek, čo zvýši teplotu ich politickej polievky. V prípade považskobystrickej dopravnej katastrofy sa však zmôžu akurát tak na prejavenie nespokojnosti, že „to“ ešte nie je „vyriešené“. Dávno im je jasné, že dostať sa do osobnej súvislosti s touto kauzou - rovná sa zaručenej politickej strate.
Hoci to zákon priamo nevyžadoval, na utorkové rokovanie bolo prizvaných aj niekoľko občanov a zástupcov združení. Ich zoznam vznikol na základe toho, že v minulosti pripomienkovali zámer prekládky hlavnej cesty. Spolu ich bolo asi 15. Naše združenie sa nemieni pasovať do roly samozvaných zástupcov verejnosti, aj keď má okolo 500 členov. Napriek tomu je táto predstava v istých kruhoch veľmi obľúbená. Vyhovuje najmä držiteľom moci - politikom a úradníkom, regionálnym aj štátnym. Aktívni občania v priestore, splanírovanom dvomi totalitami, stále akosi vytŕčajú. Mocní by nás radi premenili na hromozvod síce beztvarej, ale zjavne rastúcej nespokojnosti obyvateľstva. Úradníci v médiách radi poukazujú na „vrtákov“, lebo dúfajú, že tým odklonia pozornosť od chýb vo svojich rozhodnutiach.
Vážení spoluobčania, ak ste si to ešte nevšimli, trasovanie nových ciest neprebieha v štýle „hľadáme najlepšie riešenie“, ale skôr v štýle súboja medzi častokrát protirečivými záujmami. Pre ministerstvo dopravy je prioritou zvýšenie dopravnej priepustnosti a Považská Bystrica preň predstavuje len jeden „problémový úsek“, na ktorý chce minúť práve toľko verejných zdrojov, koľko bude nevyhnutné. Mesto od roku 2001, kedy sa vzdalo svojej pôvodnej požiadavky tunelového diaľničného obchvatu, ide cestou minimalizovania či „kompenzovania“ dopadov – na svoju politickú pozíciu, na skupinové záujmy, na širšie záujmy. Ich poradie nech si radšej odhadne každý čitateľ sám. Napríklad podľa množstva informácií, máp alebo modelov, ktoré (ne)boli uverejnené v mestských novinách alebo v tej podivnej súkromnomestskej televízii.
Je najvyšší čas položiť svojmu poslancovi otázku: Čo budú plánované prekládky znamenať pre môj dom? A nedať sa odbiť obvyklým „nebojte sa, ešte nič nie je rozhodnuté.“ To je odpoveď dobrá len pre toho, komu vyhovuje pohodlie života tvoreného cudzímirozhodnutiami.
Autor: Juraj Smatana, občianske združenie Diaľnica, príroda