Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Nie slová, ale výsledky hovoria o kvalite

Dňa 1. 1. 2001, teda v prvý deň 21. storočia, som sa stal riaditeľom tejto školy. Keďže značnú časť pracovného života som strávil v Trenčíne (ako pedagóg gymnázia v Trenčíne a neskôr riaditeľ Trenčianskeho múzea), mnohí ma v Dubnici vlastne nepoznali.

Prichádzal som do nového prostredia, bol som zvedavý na žiakov, rodičov, učiteľov i ostatných zamestnancov školy. Viem, že aj oni boli zvedaví, kto to vlastne prišiel. Začínalo sa mi však dobre. Prišiel som do školy, ktorá dosahovala výborné výsledky, boli tu rôzne mimoškolské aktivity, pracoval tu zohratý pedagogický kolektív. V neposlednom rade som nastupoval do funkcie riaditeľa po mojom osobnom priateľovi Mgr. Milanovi Ondrášovi.
Napriek týmto dobrým výsledkom chcel som však do školy priniesť aj niečo iné. Mojím cieľom bolo zmeniť školu nielen na miesto „ učenia – mučenia ”, ale aj na miesto oddychu, mimoškolských aktivít a prezentácií školy navonok. Hlavné bolo zaujať a získať si žiakov. Za krátky čas sa aj vďaka pochopeniu rodičov vybudovali dve učebne výpočtovej techniky. Rozšírila sa krúžková činnosť. Raz za mesiac sme zaviedli jeden deň neskúšania, kedy žiaci si sami pripravili vyučovacie hodiny. Začali sme s protidrogovou olympiádou, získal sa certifikát Zdravá škola. Na Deň detí prišiel majster N, školu navštívil majster sveta v hokeji R. Pavlikovský a privítali sme aj ministra školstva. Niektorí žiaci vzorne reprezentovali školu, a tak v roku 2003 a 2004 sme boli hodnotení v úspešnosti súťaží na prvom mieste škôl okresu Ilava a na piatom v Trenčianskom kraji. Naše družstvá už dvakrát za sebou zvíťazili v celoslovenskom finále Odysea mysle. Z ktorých žiakov som mal radosť? Bolo ich dosť, ale pár musím spomenúť: M. Struhárová, L. Randusová, R. Solík, M. Babiš, P. Franta, M. Chudá, J. Neslušanová, súrodenci Prekopovci, V. Rusnák, M. Kadlic, K. Babišová a ďalší. Radosť nám urobili aj družstvá dievčat v minifutbale, tiež chlapci v hádzanej, či mladé športové gymnastky a cyklisti.
Myslím si, že so žiakmi som si veľmi rýchlo porozumel. Bolo však potrebné získať si aj učiteľov. Keďže z nich veľká väčšina má podobný vzťah k deťom i k práci ako ja, cestu k sebe sme si rýchlo našli Za všetkých hádam treba spomenúť: Mgr. Ištenešovú, ­RNDr. Vargovú, Mgr. Paulena, Mgr. Hrablayovú, Mgr. Hanusovú, Mgr. Lietavovú, Mgr. Neščákovú , Mgr. Mončekovú, Mgr. Damaškovú, PaedDr. Pinčekovú, Jana Prokopovú, Mgr. Šlosiarovú, PhDr. Belkovú, Mgr. Kalusovú, Mgr. Hletkovú, Mgr. Slosiara, Mgr. Johnovú, Mgr. Lubjakovú... Samozrejme ako riaditeľ organizácie som musel nájsť cestu aj k prevádzkovým zamestnancom. Rád si spomínam na nezabudnuteľnú pani Gulíkovú, ktorá už varí len na dôchodku. S Jankou Manduchovou spoločne nestačíme preberať neustále sa meniace zákony, prerábať neustále sa meniace predpisy. Sekretárky Dášky pri mne museli písať ako „český žandár ”.
Ak mám hodnotiť 25 rokov školy, nezostáva mi iné len vyjadriť poďakovanie takmer 250-tim učiteľom, vychovávateľom a prevádzkovým zamestnancom, ktorí sa vystriedali v škole počas štvrťstoročia. Ich práca padla na úrodnú pôdu. Žiaci získali veľmi dobré základné vedomosti a radi si na školu spomínajú. Dnes je naša škola hodnotená nielen dubnickou verejnosťou ako škola progresívna, škola, ktorá na úrovni pripravuje žiakov nielen na stredné školy, ale aj ich pripravuje na život.
Do druhej dvadsaťpäťky jej prajem aspoň toľko úspechov ako doteraz a aby aj v týchto zložitých ekonomických podmienkach si dokázala udržať úroveň.
Mgr. Ferdinand Brunovský, riaditeľ školy

Skryť Vypnúť reklamu

Krásnych dvadsaťpäť rokov
Už dvadsaťpäť rokov uplynulo odo dňa, keď naša škola ožila detskou vravou. Po tieto dni, keď je budova vyzdobená a pripravená opäť privítať tých, ktorí v nej počas uplynulých rokov prežívali radostné okamihy z úspechov žiakov i smutné chvíle pri ich neúspechoch, spomínam. Spomínam na posledné augustové dni v roku 1979, keď stavbári finišovali na dokončovacích prácach, vidím rodičov, ktorí v popoludňajších hodinách pomáhali pri zariaďovaní tried, čistili okná v triedach. Pred očami mám i mojich 33 prvých deviatakov tejto školy. Ako najstarší žiaci školy odpracovali bez akéhokoľvek reptania množstvo hodín pri čistení a úprave celého školského areálu, a to i napriek tomu, že prevažná časť z nich dochádzala do školy z opačného konca Dubnice a podľa vtedajšej rajonizácie väčšina z nich do nášho obvodu nepatrila. Oni si krajšie pracovné prostredie v škole neužili, pretože po roku odišli na stredné školy. Spomínam a všetkým za ich prácu ďakujem.
Veď ich školu, ktorá 25 rokov vyrastala do krásy, možno navštevujú už ich deti, vnuci...
Mgr. Anna Rajcová

Skryť Vypnúť reklamu

Milí moji jubilanti!
Už sú to štyri roky, čo som z „našej školy“ odišla učiť na gymnázium. Vždy sa veľmi poteším, keď sa stretnem s bývalými žiakmi tretej ZŠ, ktorí zasadnú do školských gymnaziálnych lavíc. Ešte viac sa poteším, keď sa stanú výborným žiakmi, keď zúročia a rozvinú to, čo sa naučili v základnej škole. Hoci chodím do „našej školy“ už menej (odišla moja bývalá trieda a hlavne - je stále menej času a viac povinností), vždy vchádzam rada do pekných upravených priestorov, do školy, ktorá dýcha životom, v ktorej sa vždy niečo deje. Som rada, že sa v nej len neučí, ale nájde sa priestor pre voľnočasové aktivity detí i učiteľov. Som veľmi rada, že ešte stále vychádzajú Školoviny!
Dvadsaťpäť rokov - je v živote človeka tým najkrajším vekovým obdobím. Čas tvorivosti a tvorenia, rozmachov, radostí, zázrakov, úspechov... A dvadsaťpäť rokov v živote školy - inak mi to nevychádza ani v tom školskom živote. Viem, že počas dvadsiatich piatich rokov sa iste vyskytlo dosť problémov a možno vás ich čaká ešte mnoho prekonať (hlavne v tomto, pre školstvo dosť čudnom čase), ale ak nezabudnete na tvorivú silu „25“, budete chcieť niečo dokázať a budete mať chuť niečo dokázať, potom príde riešenie, radosť i úspechy a zistíte, že akosi pomalšie starnete.
Držím vám všetkým palce, želám veľa zdravia, nápadov, veľa síl a krásnych prežitých dní vo vašej škole.
Mgr. Eva Bežáková, vaša bývalá učiteľka a kolegyňa

Skryť Vypnúť reklamu

Prirástla mi k srdcu
Škola, do ktorej som nastúpila pracovať 1. 9. 1980, sa práve otvorila ako novovybudovaná. Pekné to slovo – novovybudovaná – veď nebola vybavená. Vchádzalo sa do nej cez terajšie šatne po provizórnom chodníku. Keď som vošla do budovy, ovanul ma ešte zápach stavebného materiálu. Dnešná hala, „bazén”, bol totiž len betón bez dlažby. Neboli dokončené pavilóny A a C. V ako-takej podobe boli pavilóny E a F. Počas vyučovania sa robili rôzne murárske dokončovacie práce a bol tu veľký pohyb ľudí. Stalo sa, že niekedy sa nešlo ani do školy, aby sa tieto práce mohli dokončiť. Postupne sa však všetko dávalo do poriadku, pomáhali rodičia, žiaci. Čistila sa škola, nosili sa pomôcky a vybavenia do tried a kabinetov. V pavilóne F na I. poschodí sa nachádzala kancelária riaditeľa školy p. Hletka a zástupkýň školy p. Bartošovej a Makarovej. V pavilóne E na prízemí bola zborovňa učiteľov. Žiaci zo ŠD chodili „prší, neprší” na stravu do ŠJ II. ZŠ Partizánska.
Spomínam si na príhodu zo začiatku školy. Nábytok bol uložený v pavilóne E na prízemí, kde sa v jeden deň konala pedagogická porada. Zrazu bolo počuť čľapotanie vody. Keď niekto otvoril dvere, zbadali sme, že po nábytku z vrchného poschodia tečie voda. Všetci sa dali do práce, niekto prenášal nábytok, ďalší utieral vodu. Zachraňovalo sa, čo sa dalo. Počas 25 rokov školy s malou prestávkou – MD, som v škole zažila veselé, ale i smutné príbehy. Na veselé sa spomína s radosťou a úsmevom a na tie smutné s nostalgiou. Napriek všetkým udalostiam mám túto školu rada, ba dalo by sa povedať, že mi prirástla k srdcu.
Mgr. Daniela Gregoričková

Štyri etapy školy
Dvadsaťpäť rokov v živote školy je veru dosť. Rok čo rok žiaci odchádzajú, ďalší prichádzajú. Mení sa aj pedagogický kolektív, menia sa aj správni zamestnanci. Čo sa nezmenilo? No predsa duch školy. Ten odolá akýmkoľvek spoločenským zmenám, lebo poslanie školy sa nemení – musí naučiť a musí vychovávať.
Škola mala svoje medzníky, zhodou náhod totožné s funkčným obdobím riaditeľov. Obdobie riaditeľovania Mgr. Hletka možno nazvať obdobím budovania a etablovania školy. Škola sa nepostavila na kľúč. Aj počas vyučovania sa dostavovalo, pristavovalo i prestavovalo. Škola si však začala budovať aj dobré pozície, vtedy ešte medzi školami okresu Považská Bystrica.
Druhé obdobie, kedy na čele školy bola Mgr. Bátovská, možno nazvať obdobím revolučným. Spoločenskými zmenami po roku 1989 začala škola nové aktivity, ktoré predtým neboli možné. Rozšírila sa možnosť vyučovania cudzích jazykov – hlavne anglického. Mimoškolské aktivity smerovali k ekologickej výchove, začala charitatívna činnosť, pripravovali sa akadémie pre rodičov. Zmenil sa obsah vzdelávania.
Riaditeľ Mgr. Ondráš priviedol školu k právnej subjektivite. Od tejto zmeny sa očakávalo posilnenie právomoci školy. Tá však zostala hlavne na papieri. Iní rozhodovali, ale riaditeľovi zostala zodpovednosť. Najčastejším slovným spojením v škole už nebola výchova či vzdelávanie, ale nedostatok finančných prostriedkov. Nízke platy učiteľov a ostatných zamestnancov, nedostatok prostriedkov na prevádzku školy, to sa stáva hlavným problémom školy.
Posledné obdobie školy (riaditeľ Mgr. Brunovský) je skôr hľadaním cesty ako ďalej. Stále sa zásadne nezmenil obsah výchovy a vzdelávania. Zdá sa, že viac práv majú žiaci a rodičia, najmenej učitelia. Demokraciu viacerí žiaci chápu len ako právo, a nie aj povinnosť, narastá násilie, klesá záujem o vzdelávanie. Jednoducho, do školského systému revolúcia ešte nedorazila.

Chvíle, na ktoré sa nezabúda
Ako by to bolo len včera, a predsa je tomu už viac ako desať rokov. Bol to môj prvý deň v základnej škole, škole, na ktorú žiadny absolvent určite vo svojom živote nikdy nezabudne. Bol to deň, kedy sme sa my, žiaci I. D, po prvýkrát stretli s našou učiteľkou Tatianou Kučerákovou. Na tieto okamihy nikdy nezabudnem. Všetci sme sa pozerali raz po triede, potom na pani učiteľku, neskôr na spolužiakov, na našich rodičov, znovu po triede, a takto sa tento kolobeh opakoval, až pokiaľ sme sa nerozlúčili. Na druhý deň sme sa stretli opäť, ale pravdupovediac si na tieto nasledujúce dni už veľmi nepamätám. Jediné, s čím som si na sto percent istý, je to, že som sa počas týchto dní, ktorými myslím I. - IV. ročník, naučil vďaka mnohým paniam učiteľkám, najmä teda Kučerákovej a Karasovej, písať, čítať, počítať a taktiež mnohé iné znalosti z rozličných oblastí. Na druhom stupni sa od piateho ročníka začal „iný život“. Našou triednou učiteľkou sa stala Anna Bačová a okrem mnohých iných zmien sa od nás začala očakávať čoraz väčšia zodpovednosť. Na toto obdobie majú každopádne všetci z nás dobré i zlé spomienky (chémia). V tomto ročníku som sa s niektorými mojimi spolužiakmi pripojil k p. uč. Eve Bežákovej a iným žiakom našej školy, s ktorými sme sa podieľali na tvorbe školského časopisu Školoviny. Nadšenie z tejto práce nás ani po výrazných zmenách v redakčnej rade neopustilo až do konca deviateho ročníka.
Počas mojej dochádzky do ZŠ boli na poste riaditeľa školy pani Bátovská, pán Ondráš a v poslednom období pán riaditeľ Brunovský, na ktorého máme všetci veľmi dobré spomienky. Na konci deviateho ročníka sme dostali do rúk vysvedčenie, na ktorého zadnej strane bolo oznámenie: ŽIAK UKONČIL VZDELANIE POSKYTOVANÉ ZÁKLADNOU ŠKOLOU, ktoré, keď sme si prečítali, naplnilo nás smútkom, vedomím, že sme tu povinne poslednýkrát a uvedomili sme si, že sa skončilo najkrajšie obdobie nášho života. Školu, na ktorú sme chodili značnú časť nášho života, musíme zrazu opustiť. Veľmi nás však potešili slová pána riaditeľa, ktorý nám vo svojom záverečnom príhovore povedal, že dvere školy zostávajú aj napriek tomu pre nás otvorené a všetkých potešíme, keď sa raz za čas ukážeme, prídeme povedať, ako sa nám darí. Som veľmi rád, že som mohol chodiť na široko-ďaleko najlepšiu školu, Základnú školu Centrum I v Dubnici nad Váhom.
K 25. výročiu jej prajem všetko najlepšie, veľa úspešných žiakov a vo vedení čo najdlhšie také osobnosti, ktoré sa v ňom nachádzajú v terajšej dobe.
P.S. Samozrejme nesmiem zabudnúť poďakovať sa celému vedeniu, učiteľskému zboru za ochotu a trpezlivosť, upratovačkám za čistou a poriadok a kuchárkam za výborné obedy. A nesmiem zabudnúť na pána školníka a ospravedlniť sa mu za tie rozbité okná...
Bývalý žiak Peter Franta

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 000
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 242
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 326
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 140
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 793
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 654
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 435
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 691
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 584
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 577
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

V Púchove si celoplošné testovanie po dvoch týždňoch zopakujú

Mesto Púchov si na základe vládneho rozhodnutia po dvoch týždňoch zopakuje celoplošné antigénové testovanie. Skríning sa v Púchove začne v sobotu (23. 1.) a potrvá do utorka 26. januára.

Zdravotník odoberá vzorku z nosa počas testovania na ochorenie Covid-19.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Pozor na snehové jazyky a záveje

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu prvého stupňa pred snehovými závejmi a jazykmi.

Na cestách pozor na snehové jazyky.

Prerobili projekt štadióna v Považskej, prvá tribúna už čoskoro. Panák si rypol do extrénerov

Rekonštrukcia futbalového štadióna v Považskej Bystrici pokračuje podľa plánu. Na vynovený stánok sa môžu fanúšikovia tešiť už v máji.

Vizualizácia zrekonštruovaného štadióna v Považskej Bystrici.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?