Paradoxom je, že ľudia v týchto prípadoch konajú v dobrom úmysle pomôcť vtáčaťu, o ktorom si myslia, že ho opustili rodičia. „Mláďatá posedávajúce na zemi však zvyčajne nie sú opustené, hoci sú mimo hniezda a ešte nevedia lietať. Je to prirodzené. Sovie mláďatá, ale aj iné druhy vtáctva, opúšťajú hniezdo skôr, ako majú dostatočne vyvinuté krídla. Po opustení hniezda sa mláďatá zdržujú v blízkom okolí hniezd, posedávajú na stromoch a ozývajú sa hlasom, podľa ktorého ich rodičia nájdu a nosia im potravu. Chceme požiadať všetkých, ktorí nájdu takéto mláďa, aby ho nebrali domov, stačí, ak ho vyložia na strom v blízkosti miesta nálezu. Ak majú podozrenie, že mláďa je zranené alebo príliš ohrozené, odporúčame kontaktovať odborníkov, pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR,“ povedal Marek Brinzík, zo Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS).
Podobne ako v minulosti aj tohto roku pribúdajú koncom jarného obdobia hlásenia kancelárii SOVS týkajúce sa nálezov vtáctva. Ochranári zo Slobody zvierat riešia podobné problémy s nálezmi srnčiat, veveričiek a líščat. Úprimná snaha pomôcť, kombinovaná s absenciou odborných znalostí, má však často tragické následky pre nájdené mláďatá. Pritom za tragédiu možno považovať nielen úhyn, ale aj odsúdenie na život v zajatí, kedy jedinec stráca základné kvality prirodzeného života vtákov, ktoré predstavuje voľné lietanie a slobodný pohyb.