ILAVA. Dedičstvo v podobe našej tradičnej kultúry je často v rukách posledných pamätníkov, remeselníkov a zručných seniorov, ktorí si tradície uchovali z dôb minulých. Svoje remeslo však potrebujú odovzdať ďalším generáciám, aby sa toto nehmotné bohatstvo uchovalo.
Dni kultúrneho dedičstva boli príležitosťou
Na to, aby sa tradičné remeselné techniky uchovali do budúcna, je potrebné neustále tieto zručnosti prezentovať. Nápomocné je aj podujatie, do ktorého sa v regióne zapájajú organizácie už takmer tri desaťročia.
„Na druhé podujatie v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré majú v roku 2021 tému Dedičstvo pre všetkých, prijala pozvanie do ilavskej knižnice takzvane žena od susedov,“ povedala Oľga Tomášová, samostatná kultúrna pracovníčka Mestského úradu Ilava a knihovníčka.

Vzácnou návštevou bola Helena Drestová. „Je to majsterka ľudového remesla, zberateľka a milovníčka ľudovej kultúry.“ Je to osobnosť regiónu, ktorá je známa v širokom okolí. „Žije a tvorí v blízkej obci Horná Poruba, osada Štyri Lipy. V roku 1995 absolvovala kurz paličkovanej čipky a odvtedy nepretržite tvorí krásne nežné dekorácie,“ povedala Tomášová.
Podujatie Dni európskeho kultúrneho dedičstva využila čipkárka Helena Drestová, aby svoje zručnosti ukázala aj tým najmenším.
V článku sa dočítate:
- Aké vzory čipkárka používa?
- Aké sú jej ďalšie záľuby?
- Aké čipky boli na Slovensku tradičné a aký mali význam?
- Vďaka čomu paličkovanie nezaniklo?
- Kto všetko sa tomuto ľudovému remeslu venuje?
Uchováva tradície
Pri tvorbe jemných ozdôb čipkárka kombinuje tradičné s novým. „Snaží sa o zachovanie tradičných vzorov z rôznych kútov Slovenska, hlavne zo Španej Doliny, ale dáva priestor aj vlastnej fantázii,“ povedala Oľga Tomášová.
Svoje umenie a šikovnosť prstov Helena Drestová rada ukazuje a posúva ďalším generáciám.