Ľuboš robí kuriéra 17 rokov. Začínal netradične, na bicykli. Za prácou už prešiel mnoho regiónov, ako vraví, po čase ho prepadne nutkanie naučiť sa naspamäť ďalšie mestá, obce, ulice a spoznať obyvateľov, dokonca aj zahraničné krajiny. Jeho práca ho väčšinou baví, no v posledných rokoch by december najradšej vynechal z kalendára.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa zmenila práca kuriéra v priebehu rokov?
- Ako denno-denne zvláda situácie na cestách?
- Aká je komunikácia s ľuďmi vo veľkomeste verzus na vidieku?
- Ako zvláda predvianočný nápor?
- Aké bizarnosti zažíva pred vianočnými sviatkami?
Prácu kuriéra robíte viac ako 15 rokov. Prečo ste si vybrali práve toto povolanie?
Bol som vždy taký neposedný typ, už v škole. Predstava, že budem niekde sedieť v kancelárií na jednom mieste alebo stáť pri stroji vo výrobe ma nelákala. Priznávam, že v škole som bol flákač a aj keď som sa vyučil ako autoelektrikár, ani skrutkovať v servise sa mi nechcelo. Pretĺkal som sa všeličím a potom sa kamarát zamestnal ako cyklokuriér. Keďže som nadšený cyklista, išiel som aj ja. Po pár mesiacoch ma to omrzelo, lebo som cítil, že z cyklistickej záľuby je zrazu cyklistická povinnosť. K autám som mal vždy blízko a tak som začal jazdiť pre kuriérsku spoločnosť. Jazdím už viac ako 17 rokov, robil som už pre množstvo spoločností v štyroch štátoch. Stále ma to baví, aj keď v posledných rokoch je posledný kvartál roka stále viac ťažký a nepríjemný.
