Rok 2021 bol pre Mikrotech, s. r. o., rekordný vo všetkých oblastiach. Podľa slov riaditeľa firmy z hľadiska obratu prekonali aj mimoriadne úspešný rok 2018. Výsledky svedčia o spojení síl všetkých zamestnancov v snahe o spoločný výsledok. Rok zhodnotíme s riaditeľom spoločnosti Františkom Lišaníkom.
Tridsaťpercentný nárast objednávok je číslo, ktoré láme rekordy. V akej oblasti ste pocítili najväčší boom?
Citeľné to bolo vo všetkých oblastiach priemyslu. Obrovské tlaky na termíny boli ťažkou skúškou pre nás všetkých. Paradoxne nám pomohla kríza, pretože veľa spoločností prehodnotilo nastavenie z pohľadu dodávateľsko-odberateľských vzťahov najmä kvôli logistike. Veľa zákazníkov presmerovalo spoluprácu na lokálnu úroveň a uprednostnilo nákupy na domácom trhu.
Dynamika firmy vypovedá o tom, že pandémiu zvládate so cťou.
Pandémia ako taká nám dala zabrať, najmä čo sa výpadku zamestnancov týka. Tu sa ukázala sila a súdržnosť kolektívu, pretože bola potrebná každá ruka. Zvládli sme to a dúfam, že je to za nami. Aj keď hodnotenie roka je priaznivé, obdobie predtým bolo komplikovanejšie. Po úspechu v roku 2018 nasledoval o rok neskôr tvrdý pád. Problematické bolo aj leto 2020, kedy sme presne nevedeli, akým smerom sa vývoj uberie, pretože prvé reakcie boli zlé. Panika bola na mieste, pretože nám padli objednávky, a nikto netušil, čo bude nasledovať. Oživenie nastalo na jeseň 2020 a tento trend pokračoval aj napriek pandémii celý rok 2021. Charakterizujem to ako klasickú sínusoidu, ktorá prichádza v určitých cykloch.
Pri výkonoch, aké opisujete, ste narazili na strop. Ako sa javí tento rok?
– Druhý polrok bude, myslím si, pokojnejší. Máme veľmi dobrý tím ľudí, ktorý neskutočne potiahol, a som hrdý na to, čo sme spoločne dokázali. Rok 2021 bol enormný a aj s menším počtom ľudí sme dokázali urobiť viac, čím stúpla produktivita práce. Uvedomujem si však, že všetko má svoje hranice.
Konkurencia vo vašom segmente je veľká. Aj napriek tomu je vaša zákaznícka základňa stabilná. Čo je alfa a omega spolupráce. Je to tradícia, kvalita...?
Predovšetkým flexibilita. Tá je z pohľadu zákazníka kľúčová. Obrazne povedané – zákazník dnes požiada a zajtra očakáva dodávku. Takto to funguje. Nestíhate? Nastupuje ďalší hráč. Tradícia zohráva určitú úlohu, kvalita sa už berie ako štandard, ale promptnosť je rozhodujúca. Samozrejme, nemôžeme byť opojení slávou, lebo trh sa neustále mení. Je potrebné rozširovať základňu, prípadne presedlať aj na iný segment, ak je potrebné. Táto stratégia sa nám vypláca už roky.
Čo pokladáte za najväčšiu výzvu v minulom roku?
Najväčšou výzvou bolo – a je doposiaľ – plánovanie výroby tak, aby bola zvládnuteľná. Robíme to na dennej báze, pretože neustále prichádzajú rozdielne vstupy, ktoré komplikujú chod výroby. Aktuálne to prerástlo do enormného navýšenia cien. Celá ekonomika sa nám zvlnila a prerástla do cunami, takže každú ponuku musíme preceňovať, rozpočty robiť pri každej jednej zákazke aj pri tých z minulosti, čo je veľká záťaž. Žiaľ, musíme to už brať ako súčasť dnešného biznisu. Iné nám nezostáva. Niektoré vstupy dokážeme cez vnútorné rezervy preklenúť, ale bavíme sa o dvojciferných navýšeniach, čo prestáva byť únosné. Pri materiáloch ide aj o 100-percentné navýšenie plus energetická záťaž. Toto sa týka všetkých výrobných závodov, takže nie sme výnimkou. Očakávam, že rast cien sa prejaví už v tomto roku, pretože narážame na povestný strop.
Otvárate sa možnostiam digitalizácie?
Digitalizácii sa v budúcnosti nebránime, ale v tomto formáte zvládame veci v pôvodnom nastavení. Rozhodnutia robíme na základe čísiel, takže digitalizácia by si vyžiadala ďalšie personálne obsadenia a na konci dňa s rovnakým výsledkom. Dôležité je, že vo výrobe ideme spolu ako jeden tím. Opieram sa o to, čo je v ľuďoch dobré. V podnikaní razím cestu ľudskosti. Ak je tímový výsledok dobrý, nerozmieňam to na drobné. Preto je dôležité pripraviť a zaučiť každého nového človeka tak, aby bol vo výrobe multifunkčný a zapadol do kolektívu. Iba tak vieme dosiahnuť výsledok k obojstrannej spokojnosti. (dv)
Študenti, nepremárnite skvelú príležitosť!
Strojárina bude mať vždy zelenú
Firma Mikrotech začínala pred 28 rokmi ako malá rodinná firma s niekoľkými ľuďmi. Dnes už počet zamestnancov presiahol povestnú stovku a čoraz častejšie sa vo firme skloňuje spojenie generačná obmena.
Svoje zohráva prirodzená fluktuácia, súvisiaca s odchodmi do dôchodku, ale aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Jedným zo spôsobov získavania nových ľudí je aj duálne vzdelávanie, do ktorého sa firma zapojila už v roku 2004. V úspešnej spolupráci so SOŠ strojníckou pokračuje aj naďalej. „Duálne vzdelávanie je jednou z možností, ako si vychovať kvalifikovaných pracovníkov,“ tvrdí František Lišaník. Spočiatku, pokiaľ nebol aktivovaný duál, sme žiakom poskytovali klasickú prax. Dnes je vytvorený systém, ktorý pomáha študentom priamo vo firmách pripraviť sa odborne na výkon práce, zapadnúť do kolektívu a nadobudnúť pracovné návyky,“ uviedol riaditeľ firmy, ktorý má pre študentov strojárskych odborov jasný odkaz: „Študenti, nepremárnite skvelú príležitosť. Duálne vzdelávanie je výnimočný proces, vďaka ktorému sa stanete odborníkmi s budúcnosťou a dobrým zárobkom. Strojárina, nech bude akokoľvek, bude mať vždy zelenú!“
Rodičia sú dobrými radcami
Systém vzdelávania spojený s prepojením praxe priamo vo firmách otvoril oči aj rodičom. Každý predsa chce, aby jeho dieťa dobre zarobilo a aby malo postarané o budúcnosť. Viac než v minulosti ich zaujíma to, v akom prostredí študent vykonáva prax, za ktorú má riadne zaplatené. Často sú prekvapení, kam až došiel pokrok. Stačili možno dve desiatky rokov – a pracovné prostredie je v inom leveli.
Postupnosť je namieste
Firma Mikrotech pristupuje k dualistom ako ku kmeňovým zamestnancom. Učí ich čítať výkresy, čo trvá v priemere 2 až 3 mesiace. Potom žiaci prechádzajú oddelením kvality a až potom idú k strojom. Neprogramujú, ale učia sa správne merať. Postupne sa zoznamujú s tým, ako stroje fungujú, ako ich obsluhovať aj to, ako si napríklad po práci upratať. Toto všetko za prítomnosti mentorov. Systém je
prínosom aj pre samotnú školu, pretože žiaci až v praxi zistia, čo sa teoreticky učia. Ako zdôraznil Lišaník, tí, čo zostanú vo firme aj po skončení školy, majú vyšší nástupný plat. „SOŠ strojnícka nám v príprave žiakov vychádza maximálne v ústrety. Ako pomoc sme nedávno premiestnili do školských priestorov praktickej výučby stroj, aby žiaci videli, že aj takáto technológia existuje. Pedagógovia i majstri odvádzajú veľmi dobrú prácu, len my ako zamestnávatelia by sme do budúcna privítali možnosť zazmluvnenia vzťahu študent vs zamestnávateľ, pretože takto nemá nikto istotu, či jeho snaha nebude márna.
Degradácia vysokého školstva
Podľa názoru viacerých ľudí školský systém chrlí vysokoškolákov bez ohľadu na to, akými študentmi boli na strednej škole. Pre každého sa nájde miesto, pritom šikovného remeselníka bez VŠ idú ľudia zlatom vyvážiť. Remeslá vymizli, výkresy dnes už prečíta málokto a každý chce byť manažér. Vysokých škôl je ako húb po daždi, ale kde končia absolventi? Dnes už každá druhá servírka v kaviarni má diplom. Majú ich v obchode či vo výrobných firmách... Žiaľ, mimo odboru sú klasifikovaní ako nekvalifikovaní ľudia s odlišnou mzdou v porovnaní s odborne pripravenými ľuďmi. Tu cesta nevedie. „Kvalifikácia je bohatstvo, ktorého význam docení mladý človek už pri zakladaní rodiny či získaní hypotéky na bývanie. Pri DV majú zabezpečené všetko, navyše s istým prísľubom práce, čo je veľkou devízou. Aj keď nemáme istotu, že zostane pracovať u nás, máme obrovskú výhodu, že ho spoznávame ako človeka. Že vieme, ako sa s ním dá pracovať, aj keď nie je hneď stopercentný.
Anketa:
Boris Gaňa je študentom štvrtého ročníka. Duálne vzdelávanie sa rozhodol vykonávať v Mikrotechu. Vo firme sa mu veľmi páči. V porovnaní so spolužiakmi sa dostáva k veciam, o ktorých sa ostatní len učia. „V škole som za strojmi nebol vôbec. Niektoré procesy, ako napríklad meranie súčiastok, som si ani nestihol vyskúšať. Tu, naopak, som toho vyskúšal už dosť. Na to, že ešte len chodím do školy, aj zarobím. A dobre zarobím! Vo firme chcem zostať aj po skončení školy,“ uviedol. Boris svoje rozhodnutie zapojiť sa do duálneho vzdelávania vôbec neľutuje. „Pomaly všetci chcú ísť na gympel, ale niekto musí aj pracovať. Som štvrták a na povolanie sa cítim pripravený. Aj keď sa toho musím naučiť ešte veľa, nebojím sa,“ skonštatoval Boris. Jeho slová napokon potvrdil aj sám riaditeľ firmy, ktorý si myslí, že proces úplného zaškolenia, keď je z pracovníka multifunkčný človek, trvá 3 až 4 roky.
