Článok pokračuje pod video reklamou
Lucia Počarovská pôsobila osem rokov ako chirurgička, dnes sa pripravuje na atestáciu z gynekológie. Svoje skúsenosti na dvoch rozdielnych oddeleniach opisuje z perspektívy mladej ženy, ktorá zostala pracovať na Slovensku namiesto odchodu do zahraničia.
Čo vám pomáha udržiavať sa v rovnováhe?
Behám. Už od školy som aktívne športovala, spočiatku som plávala. Chcela by som v budúcnosti robiť triatlon. Každý, kto vyrastal v tomto regióne, sa prirodzene venuje aj cyklistike. No a beh bol mojou najslabšou disciplínou. S behaním som začala aj vďaka časovej flexibilite a nenáročnosti na podmienky a kolektív. Pohyb mi slúži najmä ako psychohygiena.
V istom období som sa popri práci nevládala venovať športu, bola som frustrovaná a v zlej fyzickej kondícii. Necítila som sa dobre, tak som začala pravidelne behávať. Podarilo sa mi vrátiť sa k pôvodnej postave, cítiť sa lepšie a celkovo zmeniť životný štýl.
V článku sa dočítate:
- Koľko priemerne odpracuje chirurg za mesiac?
- Aké sú povinnosti chirurga?
- Koľko žien pracuje na chirurgickom oddelení?
- V čom sa odlišuje chirurgická prax v Považskej Bystrici od ostatných nemocníc?
- Aký je rozdiel v prístupe a možnostiach lekárov dnes a v minulosti?
- V čom spočíva práca na gynekologickom oddelení a aké sú jej výhody?
- Ako vníma lekárka služby na covidovom oddelení?
- Prečo odchádzajú lekári a sestry z našich nemocníc a kto ich nahradí?
Pramenila vaša frustrácia a vyčerpanosť zo stavu nemocnice v pandémii?
Nie, moje najnáročnejšie obdobie vrcholilo pred pandémiou. Po ôsmich rokoch som zanechala prácu chirurgičky a začala som odznova ako gynekologička, čo doteraz kopec ľudí v mojom okolí nechápe. S ukončenou atestáciou som začala odznova za plat absolventa.
