POVAŽIE. Dvaja bratia Oleg (41) a Vladimir (43) prišli na Slovensko pred niekoľkými rokmi z ukrajinského mestečka Novomykolaivka blízko mesta Melitopoľ, len niekoľko desiatok kilometrov od anektovaného Krymu.
Pracujú v oblasti stavebníctva, obaja sú murári a pomáhajú aj v poľnohospodárstve, keďže v domovskej Ukrajine sú z farmárskej rodiny. Na Slovensko prišli s cieľom zarobiť trochu viac peňazí a pomôcť svojej rodine, aby mohli žiť lepšie a ich deti mohli študovať.
Minúta po minúte: Ruská armáda sa snaží obsadiť jadrovú elektráreň v Černobyle Čítajte Teraz prežívajú neopísateľný strach a je veľmi ťažké vidieť silných mužov, ako potláčajú slzy strachu a boria sa s bezradnosťou. Nevedia, či sa majú vrátiť k rodinám priamo do vojnovej zóny alebo zostať na Slovensku, odkiaľ sa budú usilovať dostať svoje rodiny do bezpečia.
Nie je to prvý vojnový konflikt, ktorý v ich okolí prebieha. No napriek tomu je podľa slov bratov Olega a Vladimira táto situácia vážnejšia, keďže útoky zasiahli celú krajinu. Ako sa zhodli, nie je miesta v krajine, kam by sa ich rodina mohla uchýliť, lebo všade je hrozba rovnaká.
V článku sa dočítate
- Ako ďaleko je rodina Ukrajincov pracujúcich na Považí od ostreľovanej zóny?
- Podali očité svedectvá o konflikte?
- Ako prežívajú tento deň v blízkosti ostreľovaných miest?
- Ako sa zachovali kolegovia bratov pracujúcich na Slovensku?
Potláčaný strach prepukol naplno
Štvrtkové ráno 24. februára bolo pre všetkých iné a plné mrazivých pocitov. Prebudili sme sa do konfliktu neznámych rozmerov, ktorý je tesne za hranicami našej krajiny.
