„Príjemne ma prekvapili hráči, keď sľúbili, že urobia všetko pre úspech,“ hovorí nový tréner Dubnice Ľuboš Nosický
Prerod z hráča na trénera je niekedy dlhý, inokedy trvá iba chvíľu. Do druhej skupiny patrí aj 38-ročný lodivod ZTS Dubnica Ľuboš Nosický. Ešte 8. júna sa zapísal do listiny strelcov v zápase 30. kola III. ligy L. Rovne – Topoľčany úspešnou penaltou a o jedenásť dní sa už tešil z bezgólovej remízy svojich nových zverencov v Budapešti s Vasasom. O ďalší týždeň sa po výhre 2:0 s rovnakým súperomtešil z postupu do II. kola Intertotocupu.
Aká bola vaša doterajšia futbalová kariéra?
Vyrastal som v Novej Dubnici, kde som prešiel cez žiakov, dorast až k mužom, od 19 rokov som počas štúdia v Brne hrala najskôr za juniorku a potom za mužov Zbrojovky. Nasledovali dva roky v druholigových Drnoviciach a potom ma oslovil tréner Dukly Praha Ivo Viktor. Po vojenčine som v Prahe ostal ešte rok a pol. Potom som sa vrátil naspäť do už prvoligových Drnovíc a v roku 1995 do Dubnice, kde som hral až do roku 2002. Poslednou zastávkou boli L. Rovne. Ešte ako aktívny hráč Dubnice som začal trénovať pred ôsmimi rokmi štvrtákov, po štyroch rokoch som prešiel najprv k mladšiemu a neskôr k staršiemu dorastu. Dnes už mám v kádri aj jedného z prvých zverencov Lendvaya. Kedysi som vôbec nerátal s tým, že budem trénovať, ale chcel som pokračovať pri futbale. Snažím sa čo najviac učiť a pracovať, už dva roky mám najvyššiu trénerskú kvalifikáciu, keď som spolu študoval s Miškom Hippom či Jánom Gabrielom.
Na ktoré pôsobisko spomínate najradšej?
Asi na Duklu, ktorá mala veľké renomé ešte v roku 1990. Chodili sme do Španielska, Francúzska, USA a hrávali s renomovanými klubmi. Istý čas som býval v izbe s Pavlom Nedvědom, ktorý už vtedy bol hravý súťaživý chlapec, mal veľmi rád futbal a tvrdo na sebe pracoval, za čo si vyslúžil Zlatú loptu.
Prečo ste dali prednosť futbalu pred „stojárinou“?
Futbal je môj život a chcel by som pri ňom pokračovať. Strojárina ma nebavila, zato sa mi veľmi páčila práca s deťmi, hoci o kariére pri mužoch som najprv ani nesníval. Chcem vychovávať ligových hráčov, ktorí sa môžu uchytiť aj v zahraničí.
Kto bol vaším vzorom, hráčskym či trénerským?
Keď som bol žiak, páčil sa min Michel Platini. Trénersky vzor som nemal, teraz je ním Stanislav Griga nielen po odbornej, ale aj ľudskej stránke.
Aký ste tréner?
Pri zápase nesedím na lavičke, niekedy vybieham k čiare a snažím sa mužstvu pomôcť, čo je hlavným cieľom. Nezmyslom je hráčovi nadávať za chybu, s mužstvom treba počas zápasu žiť. Zápas prežívam emotívne, po ňom mám problém večer zaspať večer, kým hráč to má jednoduchšie – všetko vybehá na ihrisku. Aj ako tréner sa snažím nájsť strednú cestu, no poriadok a disciplína musia byť nielen v kabíne, ale aj na ihrisku. Potom to baví i hráčov, no jednoducho, bezduchý dril neuznávam.
Debutovali ste v pohárovej súťaži, čo sa podarí málokomu.
Bolo to náročné, pred zápasom som viedol dva tréningy a chlapcov som predtým sledoval iba z tribúny. Plusom bolo, že s niektorými som hrával, iných zasa trénoval v doraste. Vedel som, že ma vedenie podrží, ale príjemne ma prekvapili hráči, ktorí prišli pred zápasom a povedali, že urobia všetko, aby pomohli nielen mne, ale aj celému klubu. Hoci sú veľmi unavení, všetko dodržujú aj za cenu zatínania zubov, no to patrí k futbalu. Budeme sa snažiť všetci, aby Dubnica dosahovala dobré výsledky nielen v lige, ale aj v pohároch.
Máte I. triedu, neuvažujete o ďalšom vzdelávaní v zahraničí?
Keď som študoval „jednotku“, bol som na stáži v TSV 1860 Mníchov a neskôr v Liberci. Chcem sa vzdelávať, pretože je to dôležité v ďalšej praxi, popracovať musím na cudzích rečiach, aj keď času nemám veľa.
Vedeli by ste dať znova šancu hráčovi, ktorý vás úplne sklamal?
Zatiaľ sa mi to nestalo a musím urobiť všetko preto, aby som to nemusel zažiť.
Radili ste sa aj s vaším predchodcom Jozefom Jankechom?
Všetko bolo na úrovni, potom, ako sa s vedením rozlúčil, sme si spolu sadli. Aj predtým sme boli v kontakte, odovzdal mi poznatky, povysvetľoval a upozornil, na čo mám dávať pozor.
Býva zvykom, že nový tréner si privedie svojich hráčov, prípadne sa s ním vedenie radí o prípadných posilách.
Na nápad angažovať R. Nováka z Petržalky som prišiel ja, pokiaľ ide o posily, máme predsa kvalitnú mládež z vlastnej liahne a štyroch už mám v širšom kádri - Mujkoš, T. Zápotoka, Grendel, Lendvay. Spolupráca s mládežníckymi trénermi je dobrá, v príprave sú hráči z béčka, pretože majú voľno. Pred ligou sa rozhodnem pre svoj káder, a tí, čo doňho nevôjdu, pôjdu do béčka, avšak dvakrát týždenne si ich zoberiem na tréning áčka, aby sme boli v kontakte. Dobre vychádzam aj s trénerom dorastu Jožkom Jakušom. V príprave bolo 33 hráčov, no po odchode Pekárika a Straku ich je 31. Do sezóny 2005/2006 rátam s kádrom 18 hráčov do poľa plus traja brankári. S vekovým priemerom okolo 21 -22 rokov.
Netúžite niekedy znova obuť kopačky a zahrať si znova veľký futbal?
Na ihrisko ma to ťahá, rozmýšľal, že ak bude v sobota I. liga, možno by som si v nedeľu zahral trebárs v Novej Dubnici. Neviem, či z toho niečo bude, pretože práce je skutočne dosť. Nesmiem zabúdať ani na rodinu, ktorej sa chcem tiež venovať.
Viete si predstaviť, že by ste robili niečo iné okrem futbalu?
Je to veľmi ťažká predstava, pretože stále sa točím okolo futbalu. Nebál by som inej roboty, no futbal ma baví, hoci mi zaberie veľa času. Aj manželka ma chápe a so smiechom vraví, že práca je mojím koníčkom. Už si zvykla, fandí mi a pomáha.
Ľuboš Nosický má pred sebou viacero výziev. Tou najbližšou je dvojzápas s tureckou Ankarou. Hoci je favoritom súper, v Dubnici by radi cez neho prešli a potom...
Prišlo by Newcastle a to je výzva ako hrom. Ak to nevyjde, nič sa nedeje. Potom príde liga a tam, verím, že chlapci začnú ísť po ceste, ktorá povedie až do Európy,
Novému koučovi a jeho zverencom držíme palce!