Dizajnérka: Nemám problém ísť ilegál, ale maľujem príliš pomaly

Kristína Novosadová sa živí ako dizajnérka na voľnej nohe. Keď práve niekomu nevymýšľa vizuálnu identitu, zbiera alebo maľuje bylinky, ktorých silu sa snaží predstaviť mladému publiku.

Ako ste sa dostali k street artu?

Od základnej školy ma fascinovala street kultúra a už vtedy som lepila vo verejnom priestore nálepky. Vytvárala som ich kolážou z novinových výstrižkov, ale nikdy by som si netrúfla na veľkoplošnú maľbu alebo grafity.

Najintenzívnejšie som sa do street artu ponorila asi vďaka bývalému priateľovi, ktorý pôsobí pod pseudonymom Neznámy. Mala som totiž kresliarsky blok ešte z vysokej školy v Essene. Profesor mi na ilustrácii povedal svojou diktátorskou nemčinou: „Svet nepríde o veľkého ilustrátora, keď prestanete maľovať.“ Potrebovala som niekoho, kto ma do toho opäť dostane.

Bylinky sa stali súčasťou jej života (4 fotografie)

Na veľkej ploche sa dejú úplné iné veci ako na malom formáte. Som fascinovaná hrubou čiarou v priestore. Sama tvorím väčšinou na legálnych plochách, lebo maľujem pomaly. Nemám však problém ani s ilegálom. Zažívať ten adrenalín. Detaily pri kreslení však nepustia, nech sa snažím akokoľvek. Občas vyhľadávame staré budovy, o ktoré sa nik nezaujíma, a maľujeme tam. Pre vlastné potešenie.

Súvisiaci článok: Súvisiaci článok: Huslistka: Nie je v poriadku, ak sa tehotná žena nemôže zúčastniť konkurzu Čítajte 

Ktoré bolo vaše prvé veľkoformátové dielo v exteriéri?

Vzniklo ešte na strednej škole, kde sme mali tému Ufo. Namaľovala som na parkovisko kruhovú pristávaciu dráhu pre ufo s priemerom 52 metrov. Inšpirovala som sa kresbami, ktoré sú známe ako kruhy v obilí. Bola som prekvapená, aká matematika sa za tým skrýva. Preniesť to do priestoru nebolo jednoduché.

Pri realizácii druhého podobného projektu nás chytili policajti. O pol tretej sme zabíjali klinec na vytvorenie presného kruhu, keď nás započula hliadka. Dielo sme nedokončili. To bol úplne prvý dotyk so street artom. A aj s políciou.