POVAŽIE. Josif je občan Ruskej federácie, ktorý v regióne žije sedem rokov. Predtým niekoľko rokov žil vo Francúzsku, no nevedel si zvyknúť na inú mentalitu a preto sa rozhodol prísť do slovanskej krajiny. Ako vraví, nad návratom do rodného štátu neuvažuje. Ideológia, ktorá tam panuje, ho desí a s ešte väčším zdesením sleduje vojenskú agresiu jeho národa na Ukrajine.
S rodinou musel prerušiť kontakt, lebo propagandu celé roky berú ako zaručenú pravdu. Označujú ho za zradcu a má strach, čo s ním bude, keď si bude musieť ísť do Ruska vybaviť doklady. So svojím postojom k vojne na Ukrajine sa neskrýval, no vyhrážky rodiny, že ho udali a stihne ho trest, neberie na ľahkú váhu.

Prvé dni po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu to mal v práci ťažké. Kolegovia ho okamžite zaškatuľkovali ako podporovateľa Ruskej agresie. Neurazil sa a ani necítil ukrivdene. Chápal postoj kolegov a urobil všetko preto, aby ich názor na seba zmenil.
Zúčastnil sa aj protestu Rusov proti vojne na Ukrajine v Bratislave. Ako vraví, inak nevie potvrdiť svoj jednoznačný postoj.
V článku sa dočítate
- Prečo prišiel Josif na Slovensko?
- Ako žije jeho rodina v Rusku?
- Aký je jeho postoj voči vojne na Ukrajine?
- Ako na neho reagovali kolegovia po 24. februári?
- Zdieľa jeho rodina v Rusku názory proti vojne?
- Obáva sa Josif návratu do rodnej vlasti?
- a mnoho ďalšieho v otvorenej spovedi z domoviny sklamaného muža...
Blahobyt pre horné percento
Josif vyrastal v prostredí uctievania kultu osobnosti minulého režimu. Propaganda bola „denným chlebom“ a ženy v jeho rodine v podstate iné ani nechceli počuť.
„Už v puberte, keď som prišiel za mamou a babkou s informáciou, že v ďalších krajinách sa žije inak a táto autokracia nie je v poriadku, dostal som výprask. Musím s ľútosťou povedať, že moja stará mama je veľká obdivovateľka vodcu z čias komunizmu. Často opakovala, ako by si priala rovnaké vlastnosti a postoje aj v súčasnosti. Obávam sa, že sa jej to splnilo.“