POVAŽSKÁ BYSTRICA. Kristína Bauerová sa presťahovala z metropoly východu na stredné Považie. Po rozvode ešte pred tridsiatkou hľadala nový začiatok a tak sa vybrala po stopách svojich predkov. No dôvod mala aj iný, potrebovala sa odstrihnúť od toxického sveta tlaku digitálnej doby. V novom domove sa jej polepšilo, no stále nie dosť. Zašla teda ešte ďalej a zbavila sa všetkej elektroniky vrátane smartphone.

Nechala si len obyčajný telefón a aby nestratila kontakt so svetom, číta dennú tlač. Oslobodila sa od digitálnych okov, ako to sama nazvala. Priznáva, že sa sama uvrhla do kolobehu sociálnych sietí a neustále bežiacej televízie na spravodajských kanáloch.
Pre zmenu sa rozhodla po tom, čo sa vystupňovali jej problémy s nespavosťou a tiež iné zdravotné ťažkosti. Prišla bývať k svojej pratete a ako vraví, obe začali novú etapu života. Kristína je typ človeka, čo nedokáže robiť postupné zmeny malými krokmi. Jej nový život mimo virtuálneho sveta je výsledkom rázneho odstrihnutia sa.
V článku sa dočítate
- Aký život viedla Kristína v metropole východu?
- Ako jej neustále hltanie informácií zničilo vzťahy?
- Čo bolo impulzom na zmenu života?
- Prečo prišla práve na Považie?
- Môže si človek v takejto situácií pomôcť sám?
Prečo stále hltáš správy?
Od mladosti Kristína veľa čítala, zaujímala sa o politické aj spoločenské dianie. Keď dostali v škole odporúčanú literatúru, prečítala úplne všetko. „Nebola som moc obľúbená, vždy som informácie hltala a trochu som odsudzovala ľudí, čo sa nezaujímali o všetko, čo sa deje. Nedokázala som to pochopiť, prečo chcú žiť v nevedomosti.“
Priatelia aj rodina ju však upozorňovali, že to preháňa a nie je pre ňu zdravé, aby všetok čas venovala iba hltaniu informácií. „Nič iné som nerobila, len skákala z jednej stránky na druhú a ako vravel môj bývalý manžel, prekladala som to sociálnymi sieťami. Áno, domnienka je správna, zničilo mi to aj vzťahy.“