Monika Kňažeková je trénerka tanca a sama sa mu aktívne venuje. Pochádza z Dubnice nad Váhom, kde pôsobí ako tanečná lektorka v tanečnej skupine ARTIS. Popri práci navštevuje konzervatórium v Nitre a súťaží na vystúpeniach. S Monikou sme spravili krátky rozhovor o jej tanečnom živote.
Ako si sa k tancu dostala a koľko sa mu venuješ?
Tancujem prakticky odmalička, od škôlky som chodila na tanečnú a doteraz som neprestala. Na tanečnej som si za ten čas skúsila veľa rôznych tanečných štýlov, vystriedali sa mi učiteľky, od ktorých som sa niečo nové priučila a využívam to dodnes. Samozrejme, obdobie puberty bolo u mňa tiež divoké, vymýšľali sme rôzne iné aktivity ale som rada, že som pri tanci nakoniec ostala. Teraz si bez neho neviem predstaviť svoj deň. Tancu sa venujem už 16 rokov.
Popri práci navštevuješ tanečné konzervatórium v Nitre. Je to náročné stíhať popri práci?
Áno, chodím stále do školy. Som tretiačka. Musím sa však priznať, že tento ročník je pre mňa oveľa náročnejší, čo sa týka školy a môjho času. Po dvojročnej pauze začali všetky vystúpenia a súťaže, za čo sme samozrejme všetci vďační, ale každý víkend cestujeme po súťažiach, na ktoré sa musíme pripraviť a na školu nezostáva čas. Avšak mám veľmi milých učiteľov, s ktorými a dá dohodnúť i ochotných spolužiakov, ktorí mi keď treba pomôžu. Keď sa chce, všetko sa dá.
Akému tanečnému štýlu sa venuješ?
Venujem sa hlavne štýlu disco a show dance. Teraz tancujeme roztlieskavačky a pri choreografiách využívame aj gymnastiku.
Trénuješ viacero vekových kategórií, musíš pracovať s každou rozdielne?
Rozhodne. Pri malých deťoch treba byť trpezlivý a dávať na všetko pozor. Pri tých starších riešime úplne iné problémy. S každou skupinou sa pracuje inak, ale to mám na tejto práci rada. Tú rôznorodosť.
Aké máš s tancom plány do budúcnosti?
Sama by som chcela tancovať čo najdlhšie sa bude dať, zlepšovať sa v rôznych tanečných technikách, učiť sa nové veci a vzdelávať sa v oblasti tanca. Deti, ktoré učím by som chcela viesť k láske k tancu a pohybu, aby milovali a žili pre to, čo robia a aby mali minimálne také skvelé zážitky a spomienky, aké mám ja.
