Bratia Oleg a Vladimir, ktorí pred vojnou na Ukrajine pracovali na Považí, sa vrátili domov, aby bránili svoju vlasť. Ženy a deti z ich rodiny bývajú v Poľsku, kde majú zázemie. Všetci muži z ich rodiny zostali a so zbraňou v ruke a v nepriestrelnej veste chránia nezávislosť svojej krajiny.
Agresorovi sa nemienia vzdať a aj tí, ktorí mali pôvodne bližšie k Rusku a ruskému jazyku už svoj názor otočili. Zverstvá zo strany ruských vojakov vidia denne a pýtajú sa sami seba, z akého prostredia asi prišli. Bratia hovoria o množstvách prázdnych fliaš z alkoholu, ktoré po ruských vojakoch zostávajú na pozíciách, z ktorých sa ukrajinskej armáde podarilo Rusov vytlačiť.

Správy o dianí v krajine sa darí zachytiť aj ukrajinským bratom, ktorí sú v obrannej línií. Je to podľa ich slov však zjemnená realita, aby to verejnosť dokázala vôbec dočítať do konca. Na začiatku sa pri každom dopade bomby alebo výbuchu strhávali, no po čase si vraj človek zvykne aj na takéto udalosti.
V článku sa dočítate
- Kde sa nachádzajú bratia Oleg a Vladimir, ktorí pracovali na Považí?
- Ako prebiehajú boje v ich okolí?
- Zostali na juhovýchode Ukrajiny ľudia aj dobrovoľne?
- Pripúšťajú možnosť, že by územie odstúpili Rusku?
- Aké zverstvá vidia denne v realite vojnového konfliktu?
Vzdať sa pre nich neprichádza do úvahy a ako vravia, celý národ Ukrajincov je v tomto jednotný. Podľa bratov skvele disciplinovaná ukrajinská armáda je odhodlaná oslobodiť každú jednu dedinku, o ktorej Rusi vyhlasujú, že ju majú pod kontrolou. „Nikdy nás nedostanú. živých určite nie,“ zopakovali bratia počas rozhovoru viackrát.
Žijeme a bojujeme
Po týždňoch, odkedy odišli z Považia, podarilo sa nám s ukrajinskými bratmi spojiť. „Ešte žijeme a budeme bojovať do posledného dychu,“ povedal Oleg. Situácia v okolí Melitopoľu je kritická, intenzita útokov je vysoká.