Cieľom liečby DM je predĺženie a skvalitnenie života pacientov, zníženie celkovej chorobnosti a úmrtnosti, ako aj spomalenie vzniku a rozvoja chronických, pre cukrovku špecifických komplikácií.
Podľa odborníkov Americkej diabetologickej asociácie /ADA/ a Európskej spoločnosti pre štúdium diabetu /EASD/ je veľmi dôležitý personalizovaný prístup k liečbe pacienta a jeho aktívne zapojenie do liečby. Základom liečby, napriek stále sa rozširujúcej palete moderných a drahých prípravkov, stále zostáva optimalizácia životného štýlu - diéta a primeraná fyzická aktivita spolu s opakovanou edukáciou. Pri výbere antidiabetickej liečby „ušitej na mieru“ konkrétnemu pacientovi, musí lekár zvážiť viaceré charakteristiky a metabolické parametre konkrétneho pacienta. K najdôležitejším patria fyzický vek, telesná hmotnosť, prítomné iné ochorenia, najmä srdcovo-cievne, životný štýl a stravovanie, možnosť selfmonitoringu - merania glukomerom, hladina glykovaného hemoglobínu /HbA1c/ ako hlavného parametra kompenzácie diabetu.
Aká je teda súčasná filozofia liečby cukrovky?
Začneme s liečbou DM 2. typu. Okrem účinnosti na zníženie samotnej zvýšenej hodnoty glykémie v krvi, musí byť bezpečná a má poskytovať dodatočné ďalšie benefity pre pacienta, dokladované kvalitnými klinickými skúšaniami. Za prvú preferovanú medikamentóznu voľbu sa popri diéte a zvýšenej fyzickej aktivite považuje liek metformin, vzhľadom na jeho rokmi overené priaznivé ovplyvnenie viacerých rizikových faktorov /hmotnosť, minimálne riziko hypoglykémie, bezpečnosť a pod./. Pri jeho nedostatočnom účinku alebo intolerancii metforminu sa ako druhé v poradí dnes doporučujú novšie, veľmi účinné dve skupiny antidiabetík. Prvými z nich sú tzv. agonisti GLP-1 receptoru so svojím výborným efektom u obéznych diabetikov 2. typu s už prítomnými alebo predpokladanými aterosklerotickými zmenami na cievnom systéme srdca, mozgu a periférnych artérií, nutnosť podávania injekčne 1x týždenne.
Druhou skupinou sú tzv. SGLT2 inhibitory /glifloziny/, ktorých prioritou je prítomnosť srdcového zlyhávania alebo chronické obličkové ochorenie, výhodou je ich dobrý efekt na zníženie hmotnosti a krvného tlaku, perorálne podanie 1x denne, nevýhodou možné urogenitálne infekty. Ak je nedostatočná kontrola glykémie alebo intolerancia pri vyššie uvedenej liečbe, tak sa ku slovu dostávajú aj ďalšie skupiny liekov vhodné do kombinačnej liečby. Skupina DPP-4 inhibítorov /gliptínov/ má výhodu v dobrej tolerancii liečby a minimálne riziko hypoglykémie, nevýhodou je často slabšia účinnosť a hmotnostne neutrálny efekt. Skupina sulfonylurey, kedysi spolu s metforminom jedna z najčastejšie predpisovaných skupín liekov pre ich nízku cenu a dobrú účinnosť, sa dnes používa striedmejšie pre riziko vyvolania nežiadúcej hypoglykémie a možný hmotnostný prírastok.
Inzulínová liečba pri diabete je kapitola sama o sebe. Pri DM 1. typu ako klasická hormonálna substitučná liečba zostáva inzulín jedinou voľbou podávania buď v intenzifikovanom režime viacerých dávok, využívajú sa často inzulíny s „výhodnejšími“ vlastnosťami – predĺžením alebo naopak veľmi rýchlym nástupom účinku /tzv. analógy/. Inou možnosťou je stále častejšie využitie sofistikovaných inzulínových púmp prípadne s používaním inzulínových senzorov, ktoré poskytujú pri správnom používaní vysoký stupeň komfortu a bezpečnosti liečby so zlepšením celkovej prognózy ohľadom neskorších komplikácií DM. Aj pri DM 2. typu je dnes využitie moderných inzulínových prípravkov /analógov/ veľmi široké v akomkoľvek stupni liečby diabetu v samostatnej alebo kombinačnej liečbe s vyššie uvedenými perorálnymi antidiabetikami. Výhodou je prevažne vysoká účinnosť, nevýhodou injekčné podávanie, možnosť hmotnostného prírastku eventuálne hypoglykémie.
MUDr. Paulovič
